Ani preto, že už naň mam vek a partnera a už tisíci raz sa zamýšľam nad tým, prečo sa stále na svat bach a rodinných oslavách potrebujem ospravedlňovať, že ešte nie som vydatá a nemnožím sa.
Moja túžba po dieťati je vznešená a premyslená, dôvody pre ňu sofistikovane usporiadané a nie, v žiadnom prípade sa nezaradím medzi "nosnice", ktoré akonáhle počnú, zodpovedne a bohorovne nastúpia kariéru "nedotknuteľnej". Nedotknuteľná spravidla (česť nemnohým výnimkám!) svoj vlastný život odhodí do koša s použitými plienkami a stane sa výlučne a iba maminou, na čom by vlastne nebolo nič zle, keby sa to nepriečilo kódexu ženy voľnej a uväzujúcej, takej ku akým sa hrdo hlásim ja!
Pretože ja, vzdelaná tisícami múdrych kníh, niekoľkými univerzitami a pobytom Work and Travel in the USA, ostanem sama sebou. Dieťatko bude mojim dôstojným doplnkom a krásnym potvrdením mojich vycibrených názorov na svet. Každodennej drine, nočnému vstavaniu a kašičkám sa zdolať nedám. Budem pokračovať v živote aký si prajem žiť raz, keď už budem dospela a vážna, čiže živote slobodnom a napriek tomu zodpovednom, kde všetky dogmy sú neustále podrobované prísnej relativizácií a o sociálnych rolách sa rozmýšľa namiesto slepej akceptácie.
Ja chcem dieťatko preto, aby svet bol lepší a...a...aby som už nikdy, nikdy nebola sama, uaaaaaaaa!!!!
Autor: Freefamme
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
Chcem dieťa
Nie z automatickej, priam mechanickej túžby každej ženy, ktorá ma funkčné vaječníky a maternicu a väčšina jej kamarátok a známych trávi väčšinu svojho času kŕmením, kúpaním a prezliekaním potomka, či hľadením si tehotného bruška a hlavne - nekonečnými debatami o logistike materstva.