Vie vôbec, čo sa deje v mojomsrdci, ktoré tak strašne krváca? Alebo aký je to pocit, keď nemôžem dýchať azdá sa mi, že sa mi každú chvíľu pľúca zovrú tak, že sa nebudem môcť nadýchnuťa omdliem. Chcela by som vedieť, čo by urobil, čo by povedal. Zachránil by ma?Alebo by počkal, kým umriem - aj tak ma zabíjal už veľmi dlho...
Musí si rozmyslieť, či chceešte so mnou byť. Tak mi bolo povedané. Po pät-ročnom, síce vášnivom, alekrásnom vzťahu prišli pochybnosti, či k sebe patríme. Nebolo tých hádok uždosť? Vieme sa rozprávať? Ako vyriešime nový problém? Dokážemsplniť jeho sny? Povedal mi ich vôbec? Tieto otázky nevíria v myšlienkachiba mne, ale aj jemu. Ak spomeniem krízu, mýlim sa. Nemôže to byť kríza. Veďešte predvčerom sme boli na nádhernom mieste, v romantickom penzióne, ktorývybavil ako prekvapenie a doslova ma tam uniesol. Na ďalší deň prišla hádka a znej plynúce dôsledky. Zamýšľanie sa nad otázkami bytia a nebytia, spolužitia,lásky, priateľstva, výchovy,...
Milujem Ťa a nechcem Ťastratiť. A ty so mnou ani neprehovoríš...
Po tom, ako sme si obzrelibyt, vrátili sa do prenajatého bytu, v ktorom spoločne žijeme už tretí rok,odpratal sa do svojej "skrýše". Je to miesto, kam si chodí ukladaťmyšlienky, kde trávi každý deň určitú chvíľu, kde sa nachádza jeho hobby, kdenachádza taký relax, aký nenájde nikde inde - akvaristická chovňa. Po týchpár vetách, ktoré sme prehodili ohľadom nového bytu to už boli len asi trislová. Ahoj - po návrate z chovne a dobrú noc - keď si líhal do postele.
Vie si niekto predstaviť, čosa odohráva v mojom vnútri? Prečo necíti, ako mi tým tichom strašne ubližuje? Vtej chvíli som netúžila po ničom inom, len po tom, aby si ku mne prisadol aoznámil mi, k akému rozhodnutiu sa dopracoval. Som ako trestanec, ktorý čaká,kým porota vyriekne ortieľ a sudca udelí trest. Cítim sa ako bábika, o ktorejniekto rozhoduje, čo s ňou spraví, či ju pekne vyoblieka a učeše, alebo rozpáraa vyhodí.
Som žena, ktorá občas neviečo chce, ale čo viem iste je to, že to, čo som s Tebou za tých päť rokov prežila,bol najkrajší čas v mojom živote. So všetkým. S hádkami, so skvelýmudobrovaním, so slzami aj smiechom, strachom a istotou, hrdinskosťou aplachosťou, s prekvapeniami aj nudou, so všetkým. Neviem, čo bude ďalej, čo mipovieš, keď sa opäť uvidíme, alebo čo ku mne cítiš alebo necítiš. Budem len dúfať,že to, kým sme pre seba boli sa nezmení, že zistíš, že bezo mňa nevieš byť tak,ako ja neviem byť bez teba. Si všetko, čo mám. Ľúbim Ťa...
Raz dávno som povedala -láska nie je všetko. Myslím, že to bol najväčší omyl môjho výroku, pretoženepoznám nič vyššie a vzácnejšie ako je práve láska. Ak človek miluje, dokážerobiť zázraky. A dá sa všetko, všetko má zmysel. Chce to "len"milovať...
Autor: zunzun
