Možnoto poznáte aj vy. Tvárite sa vážne, zaťažko vám je vyčariť na tvári minimálny náznak niečoho,čo by sa dalo nazvať úsmevom. Nie je to však spôsobené nedostatkom slnka, čidepresívnym počasím. Človek je proste unavený. Darmo si občas predĺžim víkendo nejaký ten piatok, jednoducho mi to nestačí. A nepomôže tu aniActimel a podobné zázraky. Zároveň si však uvedomujem, že vziať sicelotýždňovú dovolenku v tomto období, je v biznise značné riziko.Pohybujem sa totiž vo sfére obchodu, pre ktorú býva toto obdobie zlomové.Nebudem to bližšie špecifikovať, oblasť, ktorú „okupujem" je však prevažnemužský svet. Žena sa tu objaví viac-menej náhodou a hoci, dnes už nie jezmýšľanie rozdelené na čisto ženské a čisto mužské, občas mám problém tozvládnuť.
Mám takmer tridsať, väčšinu svojho života som prežila„bojom za pravdu" a samozrejme,väčšinou to skončilo tak, že som si zas a znovu „narazila hubu". A hoci som sa vždy smelo postavila nanohy a zaumienila si, že už to nikdy nespravím, zopakovalo sa to niekoľkokrát. Jeden,z mojich bývalých šéfov, si to vysvetlil tak, že sa zásadne staviam nanesprávnu stranu, hoci, keby nad tým normálny súdny človek objektívne porozmýšľal,zistí len toľko, že som vlastne nespáchala nič neprípustné. Akurát uhol pohľaduje relatívny.
A práveto je príčinou mojej únavy. Človek je dennodenne konfrontovaný svojimisúkromnými, či pracovnými úspechmi, či neúspechmi. Občas sa mi však zdá, žetoho druhého je častokrát viac.
Nedávno som dočítala zaujímavú knihu - Ako mužimyslia. Verte, je to zaujímavé čítanie a nemá to nič spoločné so sexom (vopredvyslovujem svoju ľútosť nad tým, že som sklamala očakávania niektorých pánov). Autorka sa venuje odlišnostiamv mužských a ženských názoroch, postojoch, ktoré počínajúc detstvompodvedome prechádzajú do dospelosti, čo sa samozrejme týka nie len súkromia,ale aj pracovného života.
Dušovala som sa, že získané poznatky budem určiteaplikovať v praxi - hlavne vo vzťahu ku kolegom, no akosi....nevydalo...
Proste, nech je mužský svetaký je, nedokážem si odpustiť niektoré „ženské maniere". Prepáčte páni, že sidovolím niektoré uviesť:
Keď má byť niečo hneď, nech jeto hneď!
Keď má niečo urobiť Fero, nechto urobí Fero a nech to neprekladá z pleca na plece a ani na plecianiekoho iného...!
....a vedela by som ich vymenovaťešte zopár, ale na čo? Iste to poznáte, možno zo svojho pracoviska a možno aj z pracovno-kolegiálnychvzťahov rovnakého pohlavia. Jednoducho, je to tak, že sa pri svojej prácineustále stretávam s ľuďmi (žiaľ, zväčša sú to exempláre mužskéhopohlavia) ktorí ma svojou neflexibilnosťou, nesamostatnosťou a neustálymzbavovaním sa zodpovednosti pripravujú nie len o energiu, ale častokráttakmer o rozum! Niekedy už fakt neviem, či som na toto stavaná, a užvôbec ani len netuším, či je to naozaj to, čo by som v živote chcelarobiť, hoci do nedávna mi to bolo celkom jasné. Mrzí ma len to, že túto mojuúvahu môžu mnohí pochopiť ako feministický „kec", hoci to tak pôvodne vôbecnebolo myslené. Vo svojom profesionálnom živote mám proste šťastie na kolegovmužského pohlavia, ktorých by som vrelo odporúčala preradiť do firmy Slimák,s.r.o.
Keď tak nad tým „dumám", asi je lepšie nad tým„nedumať". A tak si radšej pozriem Dr. Housa, nalakujem si nechtya celé to zaklincujem šálkou vareného vína, ktorá mi hádam pomôže otupieťa zajtra znovu vstať do práce s kamennou tvárou.
....veď možno ma čaká aj jedenpekný deň...
Autor: Švédka
