Veď pravda je taká, že deťom a mladým strava v McDonald’s chutí a tí nie sú zaťažení kalóriami a dennými doporučenými dávkami vitamínov a minerálov. Tak načo? Kvôli rodičom, ktorí vysvetľujú svojim ratolestiam o nástrahách nezdravej výživy číhajúcej z každej prevádzky tejto spoločnosti? Čo by ako výchovný prostriedok nebolo až také zlé. Ale vyplýva tento ich názor „viem čo jem“ priamo z ich presvedčenia uvedomelých spotrebiteľov? A nemôže byť tento ich názor aj tak trochu ekonomickým? Nie sú to náhodou tí istí rodičia, ktorí neváhajú potom svojim deťom, niekde v diskontnej predajni potravín za najnižšiu cenu, kúpiť napríklad chemickú továreň priamo vo fľaške, vždy čerstvú zeleninu a mäso. Ako minule pekne povedal jeden môj kamaráť, že “úsmev peknej predavačky prekoná aj vyššiu cenu.“ Tak si myslím, že možno by bolo zaujímavé, keby si taká spoločnosť McDonald’s z tohto výroku určite ponechala tie úsmevy pekných predavačiek a k tomu by ešte znížila aj cenu. Nebola by takáto kombinácia dostatočne lákavou ponukou.
Autor textu: Michal Krekáč(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
