Bolo ráno a potreťom zazvonení budíka som ešte netušila čo bláznivé ma čaká až kým somnevkročila v polospánku do kúpeľne, v zrkadle na mňa hľadelo akésičudo čo pripomínalo ovcu kríženú z vlkolakom, nuž to bol výsledok mojej včerajšejzmeny účesu u novej kaderníčky. Človek si aspoň uvedomí, že svojejpôvodnej kaderníčke treba ručičky nožičky bozkávať, aj keď u nej čaká o trihodiny dlhšie ako sa objedná. Aj slepý indián menom „biely byvol" by ma bollepšie ostrihal trebárs kosačkou na trávu.
Od začiatku tenúčes vyzeral tak divne, ale nechcelo sa mi to riešiť, letela som domov, keďžebolo nutné toľko vecí postíhať a upratať po tom čo som neúspešne skúšala pribiťjeden obraz v byte, panel je sviňa, prvýkrát som mala tú česť. Tak somskrivila asi šesť klincov a v stene mi ostala veľmi estetická diera,ktorú by nejaký umelec iste nazval „v hlbinách steny" či „zátišies omietkou", veď spraviť klinčekom tak krásnu jamu na nedávnovymaľovanej stene to chce umelecké vlohy. Ja som zúrila a môj drahý sasmial až ho prehýnalo, mám však tušenie, že sa viac bavil na výraze mojej tvárikeď som mu svoj boj zo stenou šťavnato opisovala ako na výsledku mojej snahy.
Zavrčala som ponanesení ďalšieho kýbľa tužidla, ale našťastie som tie vlasiská zlepila donejakej tej pre spoločnosť prípustnej formy, veď ako by to vyzeralo keby somsvojím výbuchom na hlave zatienila zastávku autobusu...?
Tak som sa rýchlopoobliekala, dala dokopy a letela som na z bytu. Vystúpim z výťahu,letím k schodíkom a tak trošku som saso schodíkmi prepočítala, zdalo sa mi, že tam sú dva schodíky, boli tri...., keďžebola tma ako v rohu a nevedela som nahmatať svetlo tak som so seboukydla.
Napriek zväčšujúcej sa modrine na nohe som opäť letela nazastávku, chcela som byť v práci skôr, samozrejme autobus mi pred nosomufujazdil. Nuž ale mne sa nechcelo čakať desať minút na zastávke, veď mi ideelektrička, len dve zastávky a tam mam autobus čo ma vezme priamo blízučkok mojej robote, a tak krásne to bolo naplánované....
Iste poznáte tenskvostný pocit keď ste úplne neoblomne presvedčený, že viete kde máte vystúpiťa nastúpiť. Ak bývate v Bratislave, tak iste poznáte aj ten pocit keďvám vaše predstavy dopravný podnik zruší zmenou zastávky ostanete stáťa neveríte vlastným očiam. Autobusz nejakého nejasného, tajomného, mystického dôvodu nemal zastávku tam kdemával, tak som sa ešte poprevážala asi dvoma autobusmi a jednýmtrolejbusom kým som došla do roboty.
Až ma ohýňalo od raňajšej zábavy, a ešteako ma ohýňalo keď som na internete našla, že zastávka trolejbusu kvôli ktorémusom polietala celé mesto stál o jednu uličku ďalej ako som postávala ja,juchúúú....a tušila som že to nebol koniec tohto dňa.
Toto je moja prvotina, dúfam že vám vyčarí úsmev na tvári...
Autor: Ivka Némethová
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
