Keď sa vás to začne týkať, môže už byť neskoro

Keď som si nahmatal hrčku, prebehlo mi hlavou tisíc myšlienok. Ženy, ktoré to zažili vedia o čom hovorím. Neverila som tomu. Skúšala som si ju nahmatať znovu a znovu. Bola tam a ja som to nechápala. V duchu som si hovorila, že to nemôže byť pravda, preboha veď mám len 21 rokov.

Celý týždeň som to nechala tak, lebo som sa bála na to čo i len pomyslieť, no nakoniec som sa odhodlala a išla som k svojej obvodnej doktorke. Tá ma ihneď poslala ku gynekológovi. Myslela som si, že vyšetrenie urobia hneď, ale sestrička ma hneď vyviedla z omylu, keď mi povedala, že sa musím objednať a najbližší možný termín je o týždeň. Bezmocne som sa zapísala do zoznamu a čakala ďalší týždeň.

Nastal piatok a ja som sa vybrala k doktorovi vypočuť si verdikt. Keď som vyšla z ordinácie nechýbalo veľa a skoro som sa rozplakala. Všetko čo doktor urobil bolo, že mi potvrdil, že hrčka tam je a že to treba vyšetriť. Ale to som vedela aj bez toho, že by som študovala medicínu.

Sestrička mi dala termín na sono presne o mesiac na 1. decembra. Ten dátum si budem pamätať do konca života. Za ten mesiac, čo som čakala som myslela na všetky možné aj nemožné scenáre, ale nikdy som sa neubránila slzám. Neubránim sa im ani teraz keď na to spomínam. Jediné čo mi vtedy pomohlo bola práca. V robote som makala ako divá len aby som na to nemyslela.

Nadišiel 1. december a ja som sa vybrala k doktorovi. Po desiatich minútach mi lekár oznámil, že hrčka je tukového pôvodu, a zatiaľ je to v poriadku, ale .........môže sa to kedykoľvek zmeniť a musím chodiť pravidelne na kontroly.

Strašne som si vydýchla, no zároveň ten strach vo mne zostal.

Nedávno bol deň narcisov. Aj ja som prispela. Keď som sa spýtala kolegu v práci či aj on prispel povedal, že jeho sa to netýka.

Jediné na čo som sa zmohla bolo: „Keď sa ťa to začne týkať môže byť už neskoro“.

Autor: Zuzana Holišová

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)