Jasamozrejme ako správne vychovaná dievčina:) som jej pozbierala veci ktoré jejpovypadávali z tašky a vzala jej jednu tašku, veď čo sa bude ťahať s toľkýmitaškami sama. Keď som nastupovala na autobus chytila ma za ruku a vraví mi...Si dobré dievča, prežila si veľa zlého ale dnes ti začína biť srdce, nebráň satomu...
Ja som na ňu pozrela tak trochu ako na blázna a nastúpilasom do autobusu z pozdravom na perách som sa otočila. Vypýtala som si lístok,sadla si, pozrela som z okna a zistím že babičky nikde...
No ako to u v tomto uponáhľanom svete býva pod ťarchouiných problémov sa na ňu aj jej slová úplne zabudla. Prišla som do školy afungovala ako každý deň.
Po škole, keďže je už jar(aspoň počasím:)) a ja som lesnýčlovek, som sa s kamarátom vydala do lesa... Ani neviem ako, keď miukazoval všetky miesta ktoré má rád začula som slová tej starenky"dnes ti začína biť srdce..." A vtedy prišla otázka,naliehavejšia ako všetky ostatné... Je len kamarát?
Odpoveď prišla ešte v ten večer, keď sme spolu utiekli kumne domov:)
A tak dnes keď kráčam po ulici a držím ho za ruku zisťujem,že mi je jedno čo kto hovorí...že mi je jedno ako to vyzerá, pretože somšťastná ja i on a nikomu neubližujeme.
A po neviem koľký raz rozmýšľam čo sa stalo s tou záhadnoustarenkou, ktorá ma "nakopla" a kto alebo čo to vôbec bol:)
Autor: Paulína Mazíková
