Ak sa jar zobúdza spríchodom Veľkej noci, tak láska sa prebúdza s nástupom mája. Samozrejme,poviete si, veď láska kvitne v každom ročnom období, ale na jar je to predsalen o niečo viac viditeľnejšie už na prvý pohľad. Počet zamilovaných párikov voľnepotulujúcich sa po uliciach (aj po odľahlejších mimomestských oblastiach)závratne rastie.
Prečo je láske zasvätený celý mesiac, prečo ma dokonca vofebruári svoj vlastný sviatok ? To si naozaj ľudia tak radi pripomínajú, ženiekoho ľúbia ? Pritom láska je zložená z množstva drobností, ktoré sa dajú daťnajavo hoci aj každý deň. Takú drobnosť som zažila aj ja, presne takto predrokom, a dnes na to myslím už od rána. 30. apríla 2006 som bola pracovne vMichalovciach, kde som aj prespala, keďže toto mesto je celkom slušne vzdialenéod môjho bydliska. Je vecou náhody, a mojich študijných povinností, že som satam neocitla zase aj tohto roku. Ale späť k mojej spomienke. Keď som tam odchádzala,bolo mi ťažko.
Opúšťala som totiž môjho milovaného priateľa, s ktorým som vtom čase chodila iba týždeň. Chceli sme byť spolu každú minútu, rozpávať sacelé hodiny a tráviť spolu celé dni. Ja som však musela na dva dni odcestovať,čo nám vtedy pripadalo ako celá večnosť :-) . Už deň vopred sme sa dohodli, že minapíše sms akonáhle sa zobudí. Ešte som ani nebola v okrese príslušného mesta,a mobil mi veselo vibroval v tóne zvučky, ktorá bola priradená len a len jemu.
Správa typu - ''Ahoj mojko, práve som zobudil a chytám sa skamarátmi do lesa. Veľmi ťa ľúbim a chýbaš mi. Tvoj...''. Bola som takneopísateľne šťastná, že mi ho osud prihral do cesty. Rozumeli sme si takmer vovšetkom, fungovala medzi nami dokonalá chémia a súhra, ktorá sa takisto overilačasom. Poobede som mu napísala, že som smutná z toho, že v taký krásny slnečnýdeň musím trčať niekde na druhom konci republiky namiesto toho, aby som bola sním pekne zašitá niekde v lesíku. On mi na to odpísal, nech nezúfam, veď on mito v máji vynahradí. Prisahal. Ale nemusel, lebo mi pripravil veľanezabudnuteľných chvíľ nielen v tomto mesiaci, ale aj dlho potom.
Problém je ten, že dnes je to presne rok. Ja som doma, sama,píšem tento článok, lebo dnes si ma už nemá kto vypočuť. Premýšľam, či munapíšem, že cez zajtrajší voľný deň si môžme vynahradiť to, čo sme pred rokomnemohli. Chcela by som ho objať, na jeho pery vtisnúť bozk a z mojich piervysloviť - Milujem Ťa. Už to však nie je možné. Rozišli sme sa. (týždeň po dnisv. Valentína). Nostalgia.
Autor: Zuzana Hrušovská
