Moja verná, čistá láska

Lucy, nechoď ostaň tu so mnou, som sa zobudila na vlastný krik Pozrela som sa dole vedľa mojej posteli ležali len moje papuče, bol to len sen, Lucynka je definitívne mrtvá.Zrak mi padol na budík, je päť hodín ráno, takomto čase som chodievala ju venčiť. Vstala som, v kuchyni som si uvarila kávu a moje myšlienky zaleteli kamsi dávno do minulosti.

Mami, Mami do prázdnin je už len 11 dní a ty si nám sľúbila, že keď už nebudem, chodiť do družiny kúpiš nám psíka- počujem prosíkať môjho staršieho syna Peťa. Veď hej, kúpim ale teraz už sa ponáhľajme, lebo prídeme do školy neskoro.V práci som bola nahnevaná sama na seba prečo som len sľúbila toho psa, keď mi v tom okamihu zazvonil telefón. Je to moja bývala kolegyňa Ľubka, „Hilda mám pre Vás psíka,“
počujem jej hlas,“ jedna moja známa dostala trojročnú fenku dlhosrstého jazvečíka od známych, neprídete sa na ňu pozrieť?“ No dobre prídem, zažundrem do telefónu.“ Po práci idem na psíka sa pozrieť a v duchu sa hnevám sama na seba, že som sa nechala nahovoriť. Ľubkou sme sa stretli pred domom jej známej, odrazu stojíme pred dverami, zazvoníme a spoza dverí vybehne ten najkrajší psík, bola to láska na prvý pohľad. Jej som sa veľmi páčila a Ona mne. Tá pani mi hovorila, že jej mám zajtra dať vedieť, či ju chceme alebo nie.

No ja som nechcela čakať až do zajtra, ja som ju chcela hneď. Už mi nevadila ani ďalšia starosť čo budem mať navyše, chcela som ju a hneď. Tak sa mi podarilo ju prehovoriť a domov som už kráčala mojim psíkom Lucynkou . Bola som šťastná, len moja Lucynka bola akosi vystrašená, ani nie za týždeň išla do ďalšej rodiny. Celou cestou som ju hladkala a šepkala jej do uška slová,“ neboj sa moja, ja Ťa už nedám nikomu, si navždy naša. Ani neviem ako, ubehlo 12 rokov, Lucynka má už 15 rokov, je ťažko chorá, máva horšie aj lepšie dni a ja sa stále neviem odhodlať na posledný krok, ukončiť jej trápenie.S tou mojou veľkou láskou ju držím pri živote a sama seba klamem, že sa z tej choroby dostane. Nedostala sa, ten istý deň, ako pred 12. rokmi som ju k nám priniesla, som ju musela odniesť na veterinu a dať ju utratiť. Chuderka sa už nemohla postaviť a ja som sa nemohla pozerať ako sa trápi.19.6.06 o 14.30 nás navždy opustila a ja sa musím naučiť žiť bez nej aj mojou rodinou. Dávala nám tú najčistejšiu, najvernejšiu lásku. Nech sa jej darí v tom nebíčku.

Autor: Hilda Čuperková

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)