Môžeme len hádať, domnievať sa, ale pravdu pozná iba ona jeho manželka, a možno ani ona nie, lebo muži sú zvláštne tvory,nenaznačia, nepovedia len človek na nich vidí, ako trpia a chradnú námpred očami.
Tvorili pár, na pohľad veľmi pekný a príjemný, nievšetko však pohľad vie odhaliť. Ona mlada, príťažlivá, ambiciózna, on staršíúspešný a vynikajúco vyzerajúci muž. Jemu imponovala jej mladosť, sila odvahaa dravosť, jej snáď jeho tvorba, vplyvní priatelia, osobný šarm,peniaze....
Ale nech je to pre bežného človeka akokoľveknepredstaviteľné, musela medzi nimi prebehnúť najmä iskra, ktorá rozbúšila obesrdcia. Nebol to iba holý zištný vzťah, bolo to plnohodnotne a naplnenéspolužitie ženy a muža.
Ženy, ktorá bola milovanou a zbožňovanou mužom, ktorýmal rád krásne ženy. Bola ako šperkom, ktorý rád nosil, ako svetlom v jehoživote, za ktorým kráčal a tiež ohňom, ktorý ho zohrieval a zároveňpálil. V určitých okamihoch bola pre neho tým, čo ho držalo nad hladinou,keď mal pocit, že už nestíha držať krok a mladšími, bola tým, čo hokatapultovalo späť do „rokov", ktoré už raz prežil. Bola tým, pre čo saoplatilo ďalej žít a tvoriť. Bolo jeho istotou.
Lenže vzťah mladej ženy a staršieho muža, nech sa už začneakokoľvek krásne a čisto skôr či neskôr stratí intenzitu. Vlastne asi akoskoro každý vzťah dvoch ľudí. A strata dieťaťa je tiež tvrdou skúškou,ktorú nie každý zdolá bez následkov.
Len veľmi ťažko sa dá povedať, čo ona teraz cíti, alez jej prejavov je jasný nesmierny smútok, ktorý sa nedá predstierať.A útoky zo strany rodiny a niektorých priateľov jej isto na silenepridávajú. A ona musí byt silná, ma dieťa, krásneho syna, ktorýpotrebuje aspoň mamu, keď ocka už nemá.
Ak by bol ich vzťah aj naštrbený a ona by sa chystalamuža opustiť, bol by to len výsledok problémov a komplikácii ichspolužitia, sporov, ktoré rieši každý manželský par. Avšak manželský párs vysokým vekovým rozdielom rieši „iné" problémy. Jeden partner rýchlejšiestráca sily, je častejšie unavený, nemá taký rozsah záujmov a koníčkov,nevládze držať tempo doby, nechce meniť svoje zvyky a je často podráždený.Uvedomuje si, že začína starnúť a to je najhorší okamih - najmäv živote muža. A zároveň je to okamih, kedy začína byť partnerstvos podstatne mladšou ženou veľkým problémom, lebo príliš z blízkapozoruje, ako sa jeho žena rozvíja, ako rozkvitá a ako naberá životnú silua pestuje koníčky, o ktoré on už nemá záujem. Tiež sa venuje dieťaťua stýka sa s rovesníkmi. A veľmi ťažko je pochopiť, že jejpartner už nemá toľko energie ako ona. Možno občas niečo vytkne, možno prídek nejakému konfliktu, ale ONA predsa potrebuje žiť, tak ako žil v jejveku ON.
A presne to je moment, ktorý nikto, kto neprežil takýtovekovo vzdialený vzťah nikdy nemôže pochopiť. Muž, ktorému ubúdajú sily sizrazu uvedomí, že už nie je pre ženu, ktorá je práve v najlepšom veku, vrozkvete partnerom a príde ten hrozný okamih, kedy sa rozhodne, že jejz obrovskej lásky dá radšej slobodu.....
Nepýta sa jej, nediskutuje, nechce opäť počuť jej dôvody,prečo ho miluje a chce byť s ním, proste koná a vôbec ho nenapadne,že jej tým vlastne veľmi ublíži. A mnohým iným.
A čo na to priatelia a deti z prvéhomanželstva?
Samozrejme o vnútorných konfliktoch v rodinemálokto z nás medzi priateľmi rozpráva a už vôbec o tomnerozpráva muž, ktorý ma pocit, že nestačí držať krok s vlastnou ženou,i keď o dosť mladšou - muž by si podobnú prehru nikdy ani prednajlepším priateľom nepriznal. A už vôbec nie pred svojimi deťmi.
Možno mnohí pozorovali, že sa s nim niečo deje, možnosa im zdal mĺkvi a smutný - áno, muž takto sám seba ničí, keď ma pocit, žeje bezmocný. A ponížený.
Alebo možno oslobodil od veľkého trápenia, trápeniaz prirodzeného starnutia práve seba.
Nedokázal sa sám so sebou vyrovnať, nezvládol niečo, čo jepre všetkých prirodzené. Nebol chorý, len nevidel riešenie.
Preto žiaden list na rozlúčku, ani vysvetlenie anajjednoduchšie je teraz obviniť jeho ženu, ženu, ktorá nemá dosť síl sabrániť.
Možno by bola pravda jednoduchá a smutná ...
Autor: Aidalen
