Odpadá starosť o toho druhého,ako sa cíti, čo ho bolí, čomu sa teší ... Veď keby niečo chcel/chcela, tak topredsa povie. Niekedy je to fajn, urobiť druhému radosť, urobiť ho šťastným,ale keď sa "ozve" niečo "zaujímavejšie", načo si vybrať"lásku". Veď láska počká, veď iba chvíľočku ... Veď láska je tu vždy,bude tu aj po tej chvíľočke, vždy keď ju potrebujem ... Láska berie akosamozrejmosť, že je oddaná, verná, vyberá si vždy mňa ... tak načo robiť to isté... Načo robiť to, čo už niekto robí ... Veď musí vedieť, že "nám" topomôže, veď to bude iba lepšie ... tak tú chvíľku počkať môže. Veď sa jej topotom vynahradí ...
Je mi ťažko, mám problémy, ale nie je to ažtaké zlé, veď mám pri sebe niekoho, kto ma miluje, kto ma pohladí, obíjme ...zavolá, opýta sa, ako sa cítim ... Nie je nikdy unavená, nikdy sa nesťažuje,veďpre koho má láska žiť, keď nie pre lásku, pre mňa, len vtedy to dáva zmysel ...vtedy stojí život za to, aby bol žitý ... Tak prečo to platí iba z jednejstrany ? Ale veď ľúbim, milujem, len niekedy sa mi to nechce dávať najavo, veďsom bol unavený, mal/mala som iné starosti ... Ale čo ak práve vtedy to ten druhýpotrebuje najviac ? Preto treba milovať vždy na 100% ... Nikdy nevieme, kedy jeto najviac dôležité pre toho druhého, pre jeho/jej lásku. Veď tá sa nikdynesťažuje ... láska je šťastná, veď preto je to láska ... nie ? Nie, nie je to tak,aj láska niekedy potrebuje lásku. Aj tá najsilnešia. Potrebuje doplniť energiu... jej sila nie je nevyčerpateľná. Tak prečo nám nezáleží na láske ? Aj keďvieme, aká je vzácna. Nie na tej, ktorú dostávame, ale na tej, ktorú dávame ...Aj keď ju máme ... aj tak nie, aj tak sme lenivý jú dávať ...
Láska vychádza zo srdca, a ak je úprimná,nemusí byť vidieť navonok. Stačí pohľad, gesto, tón v hlase ... aj keď jeunavená, ak je úprimná, je cítiť ... dodá silu, "zariadi" krásny deň,rozžiari tmu ... vyčarí úsmev na tvári, pohne horou, dokáže nemožné ...
Každá láska môže "byť večná", keďju tak berieme ... keď sa o ňu tak staráme. Všímame si, či máme autáv poriadku, či nemájú zjazdený dezén na pneumatike, či poškriabaný lak ...ale nevšímame si, či máme "zjazdený dezén" na láske, ktorá nás vezieživotom, či nie je poškriabaná ... či tá "ryha" nie je náhodou užpríliš príliš hlboká ...
Už to nie je také, aké bolo na začiatku ...Rutina, nuda? Nie, lenivosť ... veľké veci sa skladajú s maličkých, aj veľkáláska, ktorá trvá "večne", sa skladá s maličkých drobností ...Každý vie z akých ... ktoré sú to ... Na ozajstnú lásku je treba dvoch, nielen jedného ... Tak nebuďme lenivý, lenivý dávať sa ... dávať lásku, vždy keď sa točo i len trochu dá ... Urob to teraz, keď čítaš tieto riadky ... urob to hneď ...pošli sms, mail, list, pohľad, gesto, úsmev, myšlienku ... daj vedieť, že ľúbiš ...miluješ ...
Vážme si lásku, ktorú dostávame, vážme sikaždú jej podobu. Pretože raz sa môže stať, príde ráno, príde deň ... a ona tamuž nebude. Niežeby nemohla, ale je zabitá, možno len ubitá ... ale už nemá toľkosíl, ako na začiatku ...a pritom stačilo len málo, tak málo ... Dávajme pusu, keďmáme možnosť ... Aj 100x za deň, obíjme svojho milého/milú ... povedzme ľúbim ťa,práve v tedy, keď to nečaká, v autobuse, na ulici, v kaviarni,v obchode, na zástavke ... stisnime silnejšie ruku, keď spolu kráčame doluulicou ... pohaďme končekom prstov jej/jeho ruku ... Ono sa to vždy vráti ... pretoželáska nezabúda ... Tak ju nezabíjajme, keď ešte žije ... ani v nás, aniv tých, čo milujeme ...
Tak prečo sa snažíme, až keďuž je väčšinou neskoro ... ? Meno autora: radšej nie ... prílišto bolí ...
