A tak pekne krásne prišla do čakárne obvodnej ambulancie. Dvere ambulancieotapetované množstvom príkazov, zákazov, cenníkov, nariadení, nad ktorýmidominovalo obrovské NEKLOPAŤ!. Áno, aj s takým veľkým výkričníkom. A teraz čo? Jeden pán, ktorý tam boltiež navrhol, že či má kopnúť do tých dverí, keď klopať je zakázané.
Ale mojamamka, slušne vychovaná, s malou dušičkou na tie dvere zaklopala.A čaká...čaká...kým ich neotvorila sestrička. Moju mamku pozná, vie že jezdravotná sestra, ale niečo také ako členstvo v Komore sestiera pôrodných asistentiek, z ktorého im plynú mnohé výhody, hlavneprednostné vyšetrenie u lekára, jej nič nevravelo.
Sucho ju odbilas lístkom, na ktorom bolo poradové číslo 31. Áno, 31, dobre čítate,a to bolo ráno o pol ôsmej. Dilema. Má mamka zostať čakať, kým prídena rad, alebo ísť domov, ľahnúť si a prísť popoludní o štvrtej? Tádruhá možnosť by bola veľmi dobrá, keby mamka nemusela hlásiť do práce, že čoa ako.
A bolo tu ešte niečo, mamka s teplotou, bledá, nevyspatá,nenapadlo jej nič lepšie, ako zavolať mne. Tak som prišla, nech sa rozčuľujemeobe. Lenže ona sa nevládala rozčuľovať a ja som si začala čítať tieotapetované dvere. A našla som to...taká poznámka : Nadštandardné služby :prednostné vyšetrenie mimo poradia, príplatok 200 Sk...hovorím mamke, zaplatímto, a pôjdeš skôr.
A mamka vraví, čo s tými ľuďmi, keď tamo desiatej sedela pani s poradovým číslom 5. To by bolo hrozne neférvoči ostatným. A najlepšie bolo, že z vedľajšej ambulancie vyšlasestra a zakričala na celú čakáreň : „Sú tu ešte nejakí pacienti zovčera?" Tak toto bola sila, to bolo už aj na mňa priveľa.
Viem, že som nemalaklopať, veď čítať viem, ale zaklopala som, po 7 minútach mi sestra otvorila,ukázala som na mamku, že je jej zle a aj 200 korún a mamka vošla dnu.Za pár minút bola ošetrená, sestra od nej zinkasovala len 40 korún za vystaveniepotvrdenia do práce, zvláštne že tú dvestovku nechcela, aj keď šla prednostnemimo poradia, možno našla niekde preukaz Komory sestier a šli sme domov.
A prečo tá pani s číslom 5 o desiateješte čakala v čakárni? Nie každý si môže dovoliť zaplatiť len takz ničoho nič dvesto korún, keď tie peniaze môže použiť napr.v lekárni a v ten deň, keď sme tam boli my, tak za nadštandardnýpríplatok 300 korún lekárka uprednostňovala klientov, ktorí si chceli urobiťpreventívnu prehliadku. Snáď tam tí bežní chorí pacienti nesedia dodnes. Autor: Mária Kopasová
