Tatko bol zivitel rodiny a mamca zienka domaca,obaja tozvladali skutocne dobre,vela lasky,vyletov chalupa,pes a tak.
Hmm...este teraz si cerstvo pametam na ten krasny slnecnyaprilovy stvrtok.ocino si zobral dovolenku
Rychlo som sa ponahlala zo skoly,tesila som sa ze budem celyden s rodicmi(na ocina som bola neskutocne naviazana)
red bytovkou stalo nase auto - super,nasi su doma.
Strasne som bola nehnevana ked som zistila ze isli nazahradu a nepockali na mna,tak som si sadla na postel, pustila telkua zacala vysivat
Za nejaku pol hodku prisiel brach z prace celyrozruseny, s dost blbym slovnikom zaslzenymi ocami kopajuc do vsetkeho comu prislo do cesty ..nechcel mi povedatco sa deje myslela som si ze sa rozisiel s holkou
Potom povedal ze musi niekam ist, ze ja mam ostat doma, ze je vsetko ok, ze nech sanestrachujem.
Coskoro prisla z prace aj segra, len tak sme kecali akovzdy. zrazu zvoni telefon,vola bracho...
Segra odisla tiez...
Coskoro sa sestra vratila (so sesternicou) obe plakali.
Povedz jej to ty...
Nie ja to nedokazem, ty jej to povedz
Ticho...
Zuzka ocko zomrel......
Pametam si len hmlu, suche hrdlo, hrcu v hrudi, buseniesrdca, tras ruk a slzy strasne vela slz....
Sla som do spalne.
Rozplakala som sa do ocinovej vesty,ktoru mal este vceraoblecenu. Citila som jeho vonu a dufala, ze ked je to VONA ktora je este taka skutocna, ze...
Poznate situaciu ked sa budite na druhy den s pocitom,ze je vsetko tak ako ste to mali radi,tak ako to bolo este pred tyzdnom,dvoma,mesiacom pol rokom? Tak ako to predsa ma byt?! Smutne na tom je to, ze totrva len par sekund, potom citite uz len tie hrce v hrdle ociachrukach...celom tele
To uz nikdy nebudem pocut jeho hlas???(okrem odkazovejschranky v telefone, ktoru si dooklola pustam??)
To uz nikdy nepojdeme na kopce,na chalupu, na vylet, to mauz nikdy nevezme do narucia??
Od vtedy uz plynie 7rok...no este stale kvoli tomu placem.......zazili sme vela bolesti.
Nasledovalo 5 tazkych, naozaj tazkych rokov.
Rodina sa pomaly psychicky rucala, bracho zacal kradnut domapeniaze sperky,pit, trava....
Uz sa z toho asi nikdy celkom nepozbiera.
Segra sa s maminou hadala denne aj 5 krat. No drzala sa.Az do nedavna, kedy si jej telo povedalo dost. Zacala odpadavat, vracat,nedokazala so mnou ist ani len do ochodu, trpela uzkostami. Po 7 rokoch to nanu dolahlo a lieci sa...
A mamka, tu neskutocne obdivujem, v rukach jejneostalo takmer nic. Zrazu sa muselazacat o vsetko starat sama, zvladat co sa doma dialo, a v neposlednejrade kazdy den lihat do postele v ktorej niekto chybal...
Az teraz si uvedomujem kto z nas najviac trpel, pretozesama mam partnera s ktorym zijem,a ktory nechape preco mu tak castohovorim, ze keby sa mu nieco stalo tak neviem ako to zvladnem.
Dnes mamca plynule hovori po nemecky a zaraba dvakrattolko ako ocino.
Myslim ze az teraz sa z toho skutocne dostala, i ked stalecitim ako velmi jej chyba
Strasne ju obdivujem ,ma v sebe neskutocnu silu.
A ja?? Snazim sa zit tak, aby to tahalo moju maminudalej, aby mala radost zo zivota, zo mna. Ale stale placem, ked si predstavimkde vsade v mojom zivote chybal a aj bude chybat.
Citim sa stastna, mam partnera ktory ma lubi,aj nejaky tenskutocny priatel sa najde, len keby sa este moji drahi surodenci mali fajn.
Kazdy z nas nesie svoje bremeno inak, niekomu je prilistazke, niekomu menej...
Tymto by som vlastne chcela vzdat uctu tym co to uz mame zasebou a ideme dalej a posilnit tych ktorym to zivot este len hodil doksichtu.
cas to zmierni to je jedina nadej.
potichu cakam a bojim sa co sa stane lebo nicpekne netrva naveky,bohuzial...
Autor: Zuzana
