Lebo vieš že by ťa stálo mnoho úsilazadovážiť si niečo tak vytúžené, a ak by to už patrilotebe, nevládal by si sa o to starať tak, aby mu nič nechýbalo, dať muvšetko čo potrebuje, pretože vieš, že niečo také proste nie je preteba, nech by si o tom akokoľvek sníval a túžil po tom.
Aj keby si malchuť spraviť čokoľvek, nebolo by to pre teba ľahké a niekedy by si tomožno ani nedokázal. Je zvláštne, že o tom vieš a predsa po tom takstrašne túžiš. A môžeš si to len vyskúšať. Lenže potom ťa to môžemrzieť ešte oveľa viac, pretože to ochutnáš...
Tak ako som ja ochutnala TEBA, a ty si ochutnal MŇA.Zrazu sme len vedeli, že je nám spolu tak príjemne... Úplne bez slov,iba ten vzájomný dotyk teba a mňa, pocit blízkosti toho druhého,a potom objatie, také krásne a čas zastavujúce...
Nikdy som sa priobjatí tak necítila, svet sa úplne prestane točiť a všetko čo existuje,prestane, nič okolo sa nedeje, nič nepočuť, necítiť, iba teba, tvojuvônu a to objatie, v ktorom sa tak príjemne strácam, že sme zrazu lenjednou jedinou bytosťou. Opití iba sami sebou, a ja lietam. Je to takévzácne, že si to vychutnávame každou molekulou svojej bytosti, obajavieme, že by sme nemali, ale nedá sa inak, je to kúsok šťastia, ktoréhoje predsa tak málo.
A pri tom je to iba obyčajné objatie, ktoré sme sivšak svojimi pocitmi posunuli na najvyšší možný level a vieme si hovychutnať, možno preto, že je také vzácne, a také trošku zakázané.A potom bozky, boli také samozrejmé, potrebné a tak nežne opatrné...Nikdy som sa (a nikto so mnou) nebozkávala tak odovzdane, precítenea úžasne. Nie, nechcela som aby to zašlo ďalej, aj ked tuším, aké by tomožno bolo. A tak som zostala bez TEBA...
Nie som sama, aj keby somteraz radšej bola, pretože sa tak teraz naozaj cítim, ale nechcemublížíť aj JEMU, pretože nespravil nič zlé, iba ma má rád, najviac akovie, už tak dlho. Tiež si nespravil nič zlé, iba si ma mal rád, tak akosom to ešte nezažila. A ja som za tie chvíľky šťastia taká vďačná.Neviem ako dlho by trvali, ak by som mohla mať TEBA a mohla skúsiťspraviť ťa šťastným. Ja.
Chýbal mi ten pocit: áno, ja som stvorenápresne pre teba a spolu nám bude dokonale, takto to má byť. Nevedelasom sa zbaviť pocitu, že ja nie som pre teba, potrebuješ niekoho úplneiného, so mnou nebudeš spokojný a šťastný. Niekedy pomáhajú náhody,nám to kazili, ako keď sa ti niečo nedarí a napadne ťa, že ti chceniečo-niekto naznačiť, že to nerobíš dobre.
Nikdy sme sa o tomnerozprávali. A tak sme tie krásne chvíle nechali potichu odísť, takako potichu prišli. Snáď ich prázdne miesto nebude dlho bolieť. Prepáč,že som to dokázala iba vyskúšať a nechala som ťa odísť, dúfam že zaniekým lepším, kto si ťa bude môcť dovoliť.
Autor: Emília Burtonová
(Blog Prvý pokusje určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
