O prioritách

Prípadne rieši aj otázku „prečo vlastne má určité priority alebo nazvyme to predstavami, a tie sa snaží si splniť hoci aj na úkor toho, že mu pomedzi prsty unikne čosi výnimočného“. Nejde pritom iba o charakterové hodnoty, hoci zanedbateľné nie sú a z dlhodobého hľadiska sú hádam až rozhodujúce. Pravdou ale stále ostáva skutočnosť, že to, čo vidíme na tom druhom ako prvé nie sú jeho názory v socio-politickej oblasti, ani to, či je schopná/ý po tom ako sa osprchuje dať do poriadku celú kúpelňu, prípadne odvzdušniť radiátor. Nie, to čo vidíme a čo vo väčšine prípadov rozhoduje o ďalšom dianí, je „fyzika“.

Márne ma budú ľudia presviedčať, že na vzhľade nezáleží a že je to povrchné. Práve tieto tvrdenia sú bludy, ktoré akurát pekne ukážu, ale realite sa približujú iba málo. Fyzično hrá v našom rozhodovacom procese veľmi významnú úlohu nie len preto, že si podvedome hľadáme vhodného biologického partnera, ale aj preto, že sa potrebujeme a túžime cítiť príjemne a spokojne. Tieto pocity idú následne ruka v ruke s osobou kráčajúcou po našom boku. Ak sa nad tým zamyslíme a zložíme si ružové okuliare, ktoré robia z našich názorov ideál, prídeme nato, ze vďaka rôznorodosti uhlov pohľadov a vkusu sme schopní sa ponachádzať a popárovať tak, aby sme si s partnerom sadli v čo najvačšom počte našich a jeho/jej kritérií.

Pred pár dňami som sa pozastavila nad vlastnými predstavami o tom, čo sa mi páči, keď som videla na zastávke chalana v čiernych rifliach . Asi to bude znieť hlúpo, ale čierne rifle nemusím. Všimli ste si niekedy, že čierne rifle iba ťažko zoženiete v normálnom strihu, teda takom v akom ich kupujeme v modrej prípadne inej „trendy“ farbe? Čierne rifle väčšinou siahajú až nad pás a mrkvový strih je v tomto prípade čosi ako „poznávacie znamenie“. Jednoducho povedané, sú hrozné, neforemné a ak ich po prvom praní položíte na kopu uhlia zistíte, že to, čo ste si kúpili ako čierne sa zmenilo na sivo-sivú batiku. Ale to som odbočila. Prezrela som si mladého muža od hlavy až k päte a keď som tie nohavice zaregistrovala, vedela som, že jednoducho nie. A pritom to môže byť celkom dobrý človek.

Tak som začala premýšľať o tom, či sú to moje predsudky a mala by som sa nad sebou zamyslieť alebo jednoducho viem, čo som a čo nie som schopná akceptovať a preventívne dávam ruky preč od všetkého, čo by mohlo neskôr skončiť fiaskom. Hneď sa mi v hlave objavili dva veľké otázniky.
Po prvé je tu tá vec s nohavicami, ktoré brutálne deformujú postavu, česť výminkám, a je na nich vidieť celý byt po piatich minútach, čo ich máte na sebe. Viem, že sa mi nepáčia a že mám rada esteticky vyzerajúcich ľudí, teda je mi jasné, že ak by aj daný mladý muž bol minimálne prijemný „spoločník“, je dosť pravdepodobné, že by sa mi veľmi ľahko mohol pačiť aj niekto iný, niekto, kto sa vie obliecť s vkusom.

Na druhej strane ma napadlo, že ak budem svoj výber podriaďovať oblečeniu, môže sa veľmi ľahko stať, že jedného dňa prídu opäť do módy priliehavé twisťáky  nebude z čoho vyberať , čo je samozrejme extrém. Čo chcem povedať je, že možno ani jeden z tých, podľa mňa, dobre oblečených chalanov nebude nikdy intelektuálne siahať tomu v čiernych rifliach ani po členky. Ibaže je tu otázka čestnosti a z tohto dôvodu
volím prieberčivosť pred „podvádzaním“ pohľadmi a myšlienkami.

Tak neviem, je lepšie ignorovať svoje predstavy o vizuálnej stránke nášho partnera alebo sa ich držať a veriť, že také čosi skutočne jedného dňa stretneme. Škoda len, že v živote to funguje tak, že svoj ideál väčšinou stretávame práve vtedy, keď si ho nemôžeme dovoliť a keď sa cítime ako kôl v plote, do cesty sa nám pletú iba

Autor: Katka Zelinová

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)