O „r“ a „ľ“

Smial som sa. Bol to taký srdečný, odviazaný smiech, po ktorom sa človek naozaj cíti lepšie. Ak by raz niekto zaviedol rating na smiech, tak ten, ktorý zaznie nad príhodami a povedačkami malých detí by mal mať bodovania najvyššie.
História sa zrejme opakuje, lebo aj moja dcéra, asi dva mesiace po jej štvrtých narodeninách nás raz v nedeľu ráno – mňa a manželku – zobudila čistým R. Z ničoho nič, len tak, jej to začalo dobre hovoriť. „Tatinko, ja už viem povedať r,“ pribehla ku mne potom, ako ju manželka za to vychválila. „Tak povedz ryba,“ povedal som jej. „Lyba.“ Smial som sa. Opäť a veľmi, a pomyslel som si, že niektoré veci sú vari pre všetky deti spoločné. Hádam už menej pre rodičov, keď nie všetci rovnako vnímajú čaro unikátnej chvíle.
A potom sme poobede mali čosi ako cvičenie. Raz ja, raz manželka vo funkcii poroty sme našej Emmke predriekali slovíčka, v ktorých bolo r. Čoskoro sa to zmenilo na preteky medzi nami o tom, kto nájde lepšie slovo a s čo najviac r v ňom. „Rároha“, snažila sa ma tromfnúť ona. „Rúra, rebro, rebrík,“ rýchlo som zakontroval. „Radar.“ „Barbar.“ „Berber.“ „Revolver...“
Víťazom nášho slovného súboja sa stala Emmka. Všetky slovíčka zopakovala bezchybne. Aj keď im nerozumela. Ako si dieťa v tom veku môže predstaviť rárohu, radar či Berbera? Niektoré slová som možno ani nemusel, napríklad revolver, ale bojím sa, že sa aj tak s týmto výrazom stretne skôr ako napríklad so slovkom revír. Čo už...
Ozaj, koľko slov s bohatým výskytom r vás práve napadlo? Koľko ich nájdete v rýchlom slede za sebou za také tri-štyri minúty? Len skúste. Aby ste boli pripravení až to raz príde na vás a vaše dieťa.
Keďže moja dcéra výslovnosť r zvláda na výbornú, musíme sa zamerať na to, aby sa naučila správne vyslovovať aj ľúbozvučné ľ. A potom ď a ešte ň. Ja som z Dolnej zeme, manželka z východného Slovenska a bola by hádam aj hanba, keby nám naša rodená Bratislavčanka po celý život hovorila „Velmi ta lúbim.“


Autorka textu: Jaromír Novák
Komentár autora: Dobry vecer, dnes som sa rozhodol, ze uz nebudem iba pasivnym konzumentom blogov a za sa po (neviempreco) dlhom vahani pokusim rozsirit siroku rodinu bloggerov, kde mam vela znamych a kamaratov. Volam sa Jaromir Novak (37), pochadzam z Rumunska, povolanim som novinar. V mediu kde pracujem, nemam priestor na vyjadrenie niektorych svojich nazorov, pocitov a postrehov a tak idem s kozou na plac takto.
Ak sa nahodou moj prvy prispevok (zamerany skor rodinne ako celospolocensky) citatelom zapaci, pribudnu dalsie.

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)