Zakrátko sa im narodila dcérka Viktorka. Zbožňovali ju a rozmaznávali. Ako rástla, potrebovala viac opatery, stále museli na ňu dávať pozor. Alena bola čoraz popudlivejšia. Chýbala jej zábava a priatelia. Začínala sa doma ponevierať s cigaretou a dokonca aj s pohárikom. Na dcérku čoraz väčšmi kričala a aj ju bila a tá sa jej začala báť.
Opäť začala chodiť do spoločnosti, unikať pred starosťami a zabávať sa s mužmi. Vlado jej to však prestal tolerovať. Rozviedli sa. Viktorka zostala po dlhých ťahaniciach pri otcovi. Mala sedem rokov a strach z občas opitej mamy.
Roky pribúdali. Alena mala pocit, že už toho bolo dosť. Dosť zábavy, alkoholu,, putovania po kaviarňach. Hoci mala vždy dosť nápadníkov, čosi jej naraz chýbalo. Mala štyridsať a bola zrelá krásna žena. Zatúžila po dcére, chcela ju vidieť. Predstavovala si ako sa budú spolu túlať po obchodoch a niečo pekné jej kúpi.
Stretli sa. Viktorka sa tvárila rozpačito. Chcela mamu len vidieť, tak málo k nej cítila. Mala by ňou pohŕdať, ale nedokázala to. Zhováarali sa stroho, chladne, akoby si po toľkých rokoch nemali čo povedať. Viktória jej rozprávala o dcére Dominike. Alene zažiarili oči, túžila ju vidieť a ponúkla pomoc.
Chcela jej kúpiť nejaké šatočky, hračky...Celá rozžiarená rozprávala a rozprávala. Ani si nevšimla Viktóriin výraz v tvári:"Kde si bola doteraz?", spýtala sa, vstala a takmer bez pozdravu odišla.
Alena teraz rozpráva známym, aká je Viktória nevďačná a chladná a nedovolí jej vnučku ani vidieť.
Autor: Ingrid Kovárová
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
