Hľadámsi v byte kľudné miestečko, kde by som si za „normálnych podmienok„ zmeraltlak, ako mi kázali môj pán dochtor. Vojdem teda do detskej izby, sadnem zapisací stôl a ako tak nufukujem manžetu, rozhliadam sa okolo seba. Všadehrozný neporiadok, kopa hračiek kade-tade, samé báby (keď sa narodí Timotej,budú aj autá - pozitívum), pootvárané šuflíky, porozhadzované sponky, gumky,prevrátená tabuľa. Do šľaka! To čo má znamenať? Davaj upratovať! Ja ti dám, ženemáš čas, ja ti dám že Jetix! 150/100, no nech sa páči, poď sa pozrieť ako maničíte.
Totofakt nie su normálne podmienky, idem do kuchyne, nafukujem manžetu. Vymaľovať?Ale miláčik veď sme maľovali pred rokom. Batérie tečú? Veď ich vymeníme. Javiem, že som to vravel pred pol rokom, ale nie sú majstri, ano všetci sú v Írsku,všetci. Ale už sú dobré makroekonomické výsledky, tak prídu späť, tak potom.160/105, no nech sa páči, o toto išlo, idem si ho zmerať do spálne (tlak).
Ale,tu si nie je ani kde sadnúť, kašlem na to. V našom byte nie su prostenormálne podmienky. Martinka, miláčik, máme ešte to vínko, jaj, ak som honevypil. Aha, máme, trochu. Ach, na gauči, s vínkom v ruke, to jepohoda. Okamžite to prepni Tereza na Simpsonovcov, pozrieme, ako naozaj žijú tístupidní Američania, to nie ako my, čo máme aj nejaké hodnoty.
Autor:Peter Čížek
