Prečo nemôžem písať blogy (tento nadpis je nepravdivý)

A tak už dávnejšie koketujem s myšlienkou urobiť to – založiť si blog.

Do perexu dám nejaký nostalgický obrázok, pohľadám svoju najatraktívnejšiu fotografiu, zverejním svojich obľúbených blogerov, ktorých mám rada, lebo „sú môj protiklad“, „kedysi bývali vtipní“ alebo „niekedy im vôbec nerozumiem“.

Pridám odkaz na to, čo práve počúvam (hoci ten neznesiteľný hluk zo stavby pod oknami - ktorý mi už mesiac strpčuje život a spôsobuje, že nie som schopná stvoriť nič lepšie ako tento blbý blog - nemá webovú adresu...). Pridám odkazy na svoje obľúbené stránky a (ne)priznám sa k tomu čo čítam.

V návale kreativity a nutkania momentálne napísať všetko čo si myslím spravím niekoľko pravopisných chíb, čím naštvem zopár ľudí, ktorí ma zvozia – ale nájdu sa aj tí, čo ma budú obraňovať, lebo predsa nejaký hlúpy pravopis nemôže znížiť nespornú umeleckú hodnotu mojich písačiek.

Zverejním, ktorú stranu som volila a akého som vierovyznania, a tým vyvolám plamennú diskusiu, v ktorej niekoľko príspevkov poruší kódex správania.

V rubrike Panoptikum opíšem zopár konkrétnych ľudí z môjho života. Niektorí sa spoznajú a poriadne naserú. Aby som bola in použijem občas vulgárne slovo, ktoré normálne vo svojom aktívnom slovníku nemám,.

Niekedy budem melodramatická, to chytá za srdce. Banality zaobalím do nekonvenčnej formy a možno na to namotám aj náročnejších.

Rubrikou Súkromé šokujem moje deti. Vyznám sa tu z lásky k niekoľkým mužom, ktorí nie sú ich otcom. V tretej osobe (aby ma neobvinili z duševného striptízu) opíšem svoju Rozvodstory. Mnohých pobaví - veď nie veľa ľudí píše o rozvode s takým vtipom a nadsádzkou. Pridám aj blog, ktorý bude mať vo svojom názve „sex“ – bude mať obrovský počet zhliadnutí a vysokú karmu.

BTW – karma. Budem predstierať, že ma nezaujíma – ale každý deň budem s potešením sledovať jej rast. A dotiahnem to až k VIP!

Veľa ľudí naštvem a možno niekoľkých nadchnem – tak ako v reálnom živote. Len prostredníctvom blogu toho stihnem viac a rýchlejšie. Skondenzujem svoj svet do blogosveta.

Terapia bude zaberať – s akýmkoľvek problémom sa ľahko vyrovnám: napíšem blog, prečítam názory. Za každý poďakujem a poprajem pekný deň. Nesúhlasným odpíšem, že keď sa im nepáči, tak ma nemusia čítať.

Blogovanie sa stane mojou vášňou, bude vypĺňať všetok môj voľný čas. Budem mať nových blogopriateľov, s ktorými sa možno aj stretnem v realite a budem sa čudovať - jej a tento je aký malý...

Postupne sa stane zo mňa blogoholik. Prestanem venčiť psa a piecť deťom koláče. Všetok čas budem tráviť pri počítači. Nájdem zopár ľudí z mojej planéty. Z terapie sa stane závislosť.

Preto nemôžem písať blogy.

Autor: Katerina Bedrnová

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)