Ružová Vinea načierny deň. Vypla som Excel a tú hnusnú tabuľu s 3000 riadkamičakajúcu na kontrolu, lebo inak nezaspím. Som si myslela. Zaspím. Dnes. Zajtra.Pozajtra. V pondelok sa objímeme. Udobríme a všetko bude OK (zerodata killed) - ak sa mi disk neodpáli.
Popíjam cukrovúvatu. Jednoducho som sa o to musela podeliť a predstaviť. Takto.Teraz a tu. Jednoducho. MUSELA! Prepáč.
Prepáč. Že som sas Tebou chcela rozísť. Vtedy. Pred tým.... A že nemôžem. Že bez Teba. Uvidíme na ako dlho. Veď vieš. Ma poznáš. Simyslíš. A ja si myslím tiež. Čosi. Tak to si teda myslím, že by som simala!
A môžeš mapobozkať tak vždy, ako dnes. A až na veky, až kým sa nerozídeme - alebonás smrť nerozdelí.
Nie, nepredstavímsa. Stojím tu a Ti vravím, ma poznáš. Len pre jedno teraz píšem:
Vinea má dva životy.Okrem iného je aj cukrovou vatou!
A idem domov.Aj Ty ideš. Teba čaká pes. A mňa diplomovka.
Autor: Dag. Zahorska
(Blog Prvý pokusje určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
