Nikdy som nebolasama a predsa som tak veľmi privyknutá na samotu. Okolo mňa je veľmiveľa lásky, ktorá ma však nechce na stály angažmán. Prichádza, aby somsi zahrala pár vedľajších rolí, aby som zachránila niektoré scény aopäť odišla opustená potichu do zákulisia.
Aj napriek tomu veľmi túžim po takýchto okamihoch, pretože ma držia nad hladinou smútku a bolesti.
Svetmá hlad po chvíľach plných nehy, dotykov, bozkov, nežných slov....Vnútorná samota však človeka zabíja smädom. Je to veľmi zlý pán naktorého sa bohužiaľ dá tak ľahko privyknúť. Až tak veľmi, že začnečloveka napĺňať šťastím. .. pretože ... Keď si sám -- neprídezranenie,,, keď si sám -- nepríde bolesť,,, keď si sám -- dokážešmilovať bez sĺz.
Čakám až príde niekto a povie:
Zobuď sa priateľ,
zodvihni oči k nebu.
Na krídlach bielučkých ťa ponesiem,
cez púšť a búrky, obletím s Tebou celučký svet.
Kým prídeme na miesto,
kde Tvoje srdce nájde svoj jediný ciel.
Autor: Zuzka T.
(Blog Prvý pokusje určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
