Veziem sa na húsenkovej dráhe, tak mámstavy v skutku zaujímavé: pani pôrodná asistentka mi musela pri poslednejnávšteve predpísať Krízové kvapky z Bachových esencií
potom, čo som doma robila hysterické scény,keď chcel ísť drahý na nejakú pracovnú schôdzku, nedajbože napivo. Ani 5 minút som nemohla byť sama doma. Keď sa ma pýtali prečo, taksom odpovedala, že môžem predsa každú chvíľu začať rodiť(!) a nemienim sito tu odrodiť sama v kuchyni pod stolom. Síce mám ešte 2 mesiace čas, ale toneznamená, že by nemuseli prísť nejaké komplikácie, však?
Popravde, to asi nebol ten pravý dôvod,skôr som- potupne priznávam- žiarlila na to, že moj muž je plný energie, práce,plánov a toho "pozitívneho" stresu, že niečo buduje a tvorí, a jasedím doma na veľkom zadku a pozerám zo zúfalstva argentínske telenovely.
Akoby som ešte chcela tých pár mesiacovstráviť s dušou malého decka, ktoré plače, dupe a chce byť stredobodompozornosti, ktoré budú všetci ľutovať a mazliť sa s ním a chváliť ho a ťuťulimuťuli....žeby svedomitá príprava na to, čo ma čaká, pomocou vlastnéhoprežívania? Určite...
Ľutovanie sa však nekonalo, tak si kvapkámpod jazyk spomínanú a inak veľmi účinnú Krízovú esenciu, a je milepšie. Dokonca som rada, keď niekam manžel vypadne a ja si tu môžem bačovaťsama.
Na druhej strane dostávam stavyzúfalstva z toho, AKO TO ASI BUDE POTOM!?
Včera sme boli na návšteve u manželovejkamarátky, ktorá má asi 2-ročnú dcéru. Sama mamina v depke, že ona na to maťdoma novorodenca a batoľa nie je, že si pripadala ako dojná krava aopatrovateľka bez spätnej väzby. Až teraz, keď malá rozpráva a dokáže sahrať už aj sama, si konečne vydýchla.
Za to mne ten kučeravý anjelik nedal vydýchnuťani na pol sekundy, tak som zasa odchádzala v stave zúfalstva, či ja to vôbeczvládnem, keď mi malý nedá ani na chvíľu pokoj??? Odpoveď bude k dispozícii zatri roky.
Už čakámtie reakcie, že som krkavčia matka a kariéristka, ale každopádne sa už terazneviem dočkať ako začnem zasa pracovať. Na sebe i na tom, aby tu po mne ostaloniečo
hodnotné, aby som prispela kúskom svojejgeniality k rozvoju tohoto sveta. Zatiaľ ešte neviem, ako to urobím. Je dosť možné, žeskončím aj ako pokladníčka v Tescu (čím neznevažujem toto dôležité povolanie),kedže som sa zaoberala takými povrchnými atribútmi ako je herectvo a"....ling" (už to nedokážem ani napísať, pretože ja a modelka?)
Keď sa vidím v zrkadle, chce sa mi plakať.
Samozrejme, že ma všetci utešujú, že tých19kg navyše zasa zhodím. Možno keď budem jesť len melóny, tak za rokurčite...miesto prechádzky si teraz dám celú Milku a prestávam sa dívať dozrkadla.
Takže to je pre dnes asi takvšetko. Na záver sa ešte musím na niekoľko mesiacov rozlúčiť so svojim rodnýmSlovenskom, tento víkend bol pravdepodobne posledný. Okrem toho, že sa nemôžemzbaviť pocitu, že jazdou po slovenských a českých výmoloch v mojom malomaute s opotrebovanými tlmičmi každú sekundu začnem rodiť, môj drahý-pravdepodobne zo súcitu- stratil kľúče od auta, takže nás do Prahy viezol mojotec a ja som celú cestu sedela v detskej vaničke, pretože som si za každú cenuchcela priviesť všetku prichystanú výbavu, plienky, svetríčky a serepetičky...veďčo keď to na mňa zrazu príde???
Krásny slnečný deň a sexi telo vbikinách,
Autor: mamina Vlastina Svátková
