Svet z metrovej výšky.

Najvážnejším problémom je snáď nové autíčko kamaráta odvedľa, ktoré vám za nič na svete nechce požičať. Najväčším hriechom je zasa ťahať staršiu sestru za vrkoče, či vystrájať na rodinnej oslave. A ak sa vám náhodou aj niečo nepríjemné pritrafí, máte za sebou tú najistejšiu zo všetkých istôt – rodičov. Láskavých, aj keď občas prísnych, trpezlivých, všemohúcich. Keď vás prebudí boľavé bruško, alebo zimnica, je tu predsa mama, ktorá vždy pozná ten správny liek. Raz sa ma moja mama po takomto nočnom budíčku opýtala: „Prečo niekedy nezobudíš aj ocka?“. Odpovedal som jej s vážnou tvárou: „Lebo ocko spí“. A veru ocko – to bol ten najmocnejší, najmúdrejší, najšikovnejší, proste najúžasnejší človek na svete. Koľko krát sme sa s kamarátmi hádali, ktorý ocko je ten najlepší? Žiaden predsa nemohol byť ako ten môj!
V hlave mi hýri množstvo spomienok na detstvo. Nikdy nezabudnem na chuť cukrovej vaty, na výskanie na Ruskom kole, na moju prvú ulovenú rybu. Smial som sa na Chaplinovkách, neskôr Funézovkách, naspämať som poznal Mrázika, obdivoval som Vinettoua a Old Shatterhanda. 

A zrazu, ani neviem ako sa to udialo, stojím na druhej strane. Prišlo to nečakane, akosi prirýchlo, samé od seba. Na svet sa odrazu dívam z dvojmetrovej výšky. A svet už zďaleka nevyzerá tak skvele. Je plný každodenných starostí, pretvárky, nervozity, všednosti. Ja som teraz ten otec, ktorý má prinášať nekonečnú istotu. O mne si má môj syn myslieť, že som ten najúžasnejší pod slnkom. A ja túžim, aby ma jeho očká videli presne takého.
Skúšam sa preto vcítiť do kože trojročného chlapčeka, pozerať na svet opäť raz z metrovej výšky. Akého ma vlastne môj synček vidí? Som naozaj ten neohrozený tatko, ktorí všetkých premôže, ktorého nič neprekvapí a ktorý na všetko pozná odpoveď? Nie som náhodou ufrflaný lenivec, chodiaci unavený pozde z práce? A koho bude môj synček obdivovať? Zatiaľ má v obľube Počkajzajaca a Medvedíka Pu. Ale čo bude o pár rokov? Nebudú to náhodou slovenské „celebrity“ - hrdinovia slabomyseľných reality show, komici chŕliaci jeden vulgarizmus za druhým, či populárne nahotinky vo výkladoch PNS-ky? 

Ak máte návod, ako byť v dnešnej dobe dobrým rodičom, dobrým otcom, prosím, pošlite mi ho. Poraďte mi, ako mám svojho krehkého synčeka chrániť pred chorobami dnešnej doby. Budem vám nesmierne vďačný. Pôjdem krok po kroku, vetu po vete, deň po dni.
Dobre však viem, že mi nič nepošlete. Takýto dokonalý recept žiadna kuchárska kniha nemá. Recepty na život totiž akosi nefungujú. Držte mi aspoň palce, aby mi raz syn povedal: „Ty si ten najlepší ocko na svete!“. Ja Vám určite palce držím.


Autor textu: Karol Trejbal

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)