Ja somverila v nás a našu lásku. Ale celý rok- bože môj už to bude rok simi veľmi bolestivo dokazoval ako som sa zase raz v mojom posratom životemýlila.
Šťastievždy trvá tak akurát a potom ma život zase bolí. Sama si ho posieram.
Tábolesť, ktorou si ma tie dlhé mesiace dusil, pomaly akoby zpráchnivela, stáletu je, ale už akoby stratila význam...moje podvedomie sa prebúdza a predpár dňami som pochopila, že túžim zase plakať od rozkoše, chcem intezívne...
Bože,vieš že by som sa mohla do Teba úplne zblázniť, rozpustiť si vlasy a točiťsa dokola, dokola...Cink,cink,tiky,tak......
Prázdnoa ticho...tiché
Autorka: S. L.
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
