Dnes
Pacient a ja (doprovod) na pooperačnej kontrole u lekára, po neúspešnom pokuse „prefúknuť mu cievy":
Doktor (má pred sebou úplnú zdravotnú dokumentáciu): „Ako sa má pacient?"
Ja: „Dobre. Chcem sa spýtať, aký bude ďalší postup.. Objednali ste už ten materiál na ďalšiu
operáciu? Budete nás kontaktovať, keď to príde? "
Doktor: „O tom nič neviem."
Ja: „Je to v prepúšťacej správe.. že sa operácia zopakuje po objednaní iného materiálu.."
Doktor (nahliadnuc do prepúšťacej správy): „Naozaj.. je to tam... hmmm, 80 rokov, to je pekný vek.."
Ja (zarazene): „79."
Rok 1997
Ten istý pacient (66) na onkologickom oddelení.
Iný doktor mu nedáva takmer žiadnu šancu. Vyzerá to zle, kriticky.
Ja: „Pán doktor, nie je už žiadna iná možnosť liečby?"
Doktor: „Vlastne tu je ešte niečo, ale tá injekcia stojí 18 tisíc!!"
Pár dní neskôr pacientova manželka nesie v obálke peniaze. 10 tisíc, viac nemá.
Doktor strká obálku do vrecka: „Uvidíme, čo sa dá robiť."
Pacient dostáva injekciu, o týždne neskôr je prepustený z nemocnice a doktor mu pripomína: „Viete vy vôbec koľko stála Vaša liečba? 108-tisíc!!!"
Pacient namieta: „Prečo mi to hovoríte?", on predsa celý život pracoval a riadne odvádzal nemocenské poistenie.
Záver
14 rokov po podaní „zázračnej injekcie" pacient stále žije takmer plnohodnotným životom. Roky pomáhal vychovávať vnúčence, dokonca ešte aj pracoval. Avšak vek sa hlási a prichádzajú ďalšie zdravotné ťažkosti.
Otázka: Kedy doktor zhodnotí, že už sa do pacienta „neoplatí" investovať? Keď má 66 či 79 rokov? Existuje nejaká veková, prípadne finančná hranica, za ktorú sa už neoplatí ísť?
A je iba smutné, že primár onkologickej kliniky si takto privyrába na nešťastí iných.
autor/ka požiadal/a o anonymitu, údaje má redakcia k dispozícii
(Prosím o neuvedenie môjho mena, nakoľko príbeh sa skutočne odohral a pacient sa ešte stále bude liečiť u nemenovaných doktorov.)