Dva roky som verila, žechce pre nás len to najlepšie. Nechápem však, prečo bolo pre mňa lepšie, že somsa o tom, že už nie sme, dozvedela od iných. Od inej. Aj jej klamal. A ajona jemu.
Zriekol sa ma. Fajn. Aletakto? Malo to menej bolieť? Bolí viac. Pain is here to stay...
Viem, že by som na tomala kašľať. Viem, že to chce čas. Ale ten môj ubolený čas plynie veľmi pomaly.Ako keď vo sne chcete bežať, ale ste ako v mede. Nejde to.
Viem, že to asi nebolo topravé. Ale vysvetlite to môjmu srdcu. Ja som v pohode, len to hlúpe srdce tonechápe. A bolí.
Akoby už bol koniecvšetkému.
Dva roky a veľa peknýchzážitkov, smiechu a lásky, šmahom ruky zahodené preč. Akoby ani neboli.Nevidieť ich pre horu bolesti, pre zničené sny o letných festivaloch, skákanípadákom, spoločnej dovolenke, narodeninách. Nevidieť ich pre obavy, ako sirozdelíme spoločné veci, pre to, že neviem, či ich vôbec chcem. Teraz mu musímvrátiť kľúče od bytu.
On tie od môjho srdcazahodil.
Neuvidí ma plakať. Torobím len pod sprchou. Tam to nie je vidieť. A zdá sa, že prší. Ako vo mne.
Akoby už nikdy nemalovyjsť slnko.
Autor: Zuzana
