Nezačalo sa to klasicky. Žiadneveľké chlapské reči, žiadne tlačenie halušiek do hlavyJ On už vtedy vedel ako na mňa a dosiahol, že som mu začala veriť. Ajto je realita? Znovu som sa tešila z cestovania, lebo tam bol aj on. Hovorilhlúposti, ale zaberalo to. A ja som sa smiala.
Sentimentálne, viem, ale čo už so mnou. „Dostal ma" a to ma naozaj,ale fakt naozaj, štve.
Čo si myslí, že kto je? Že môže len tak prísť a všetko rozhádzaťa skomplikovať? Ja som to nepotrebovala.
Nechcem tráviť čas čakaním na niečo, čo možno ani nepríde, preto ... kašlemna to. No tá hnusná realita je iná... Musí mi ho vo všetkom pripomínať,a to nie je fér. A preto čakám na september.
Autor: Ivana Tatarková






