Ľúbim Ťa. Veľmi. Veľmi.
Ďakujem.
Čo je to za konverzáciu? Ďakujem... Nemáš za čo, povedal bysom, keby som chcel byť hnusný. Viem, že ma ľúbi. No i tak. Je také ťažkéto vyjadriť slovne? Chýba mi to. Chcem počuť, že ma moja žena miluje. Mám jejto povedať? Počuj moje, potrebujem počuť, že ma ľúbiš... Veril by som jej kebymi to potom povedala? Nechcem aby mi to povedala iba preto, že to chcem počuť. Kiežby mi to povedala sama od seba. Kiež by... Len tak. Bez okolkov. Bez prípravy. Nečakane.
Čo keď to povie niekto iný? Čo keď to povie skôr? Čo keďtomu uverím? Čo keď jej to proste prestanem veriť? Veď, o čom sa nehovorí,to predsa neexistuje... Ľúbi ma? A iba mi to nevie povedať... Alebo užnie... a len to nevie povedať. Ktovie. Možno ani ona sama.
Ženy, prosím vás, hovorte svojím mužom, že ich milujete, akje to pravda. Občas je to ako hrach na stenu hadzať, ale občas tomu mužovispravíte nesmiernu radosť. Aspoň mne by ste určite, keby ste boli mojouženou... Veď aj ja, hoci chlap, túžim počuť to strašné cliché: „Milujem Ťa." ,bez ktorého človek nevie žiť.
Autor: Madneo
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
