Tlieskame všetkému a zároveň ničomu. Už sme si akosi z korektnosti zvykli tlieskať a vzdávať hold takmer hocičomu, čo sa v nejakom verejnom médiu odprezentuje ako hodné obdivu, a už ani nepotrebujeme rozsvietenie veľkej tabule s nápisom APLAUS.
V relácii sa tiež potleskom nešetrí a má vzbudzovať dojem davovej psychózy na nejakom hokejovom štadióne až na to, že všetci si tlieskajú navzájom, bez rozdielu tímu a je to také umelé, že sa vám to v hlave môže rozkladať ešte dlho po záverečných titulkoch. A v tejto atmosfére vzájomnej prajnosti Iveta Malachovská zahlási, že prečo oni (druhý tím) majú také ľahké otázky, a nás sa pýtajú na dačo, na čo si Dangl zrovna nevie spomenúť. Ale pocit dočasnej nespravodlivosti sa už o chvíľu stráca v ďalšom potlesku a úsmevoch typu „všetko je cool".
Aj my ako ľudia nielen na Slovensku často cítime pocit viac alebo menej oprávnenej krivdy, ale radšej nejdeme do konfliktu, lebo predsa ostať cool je viac cool :). A keby idem do konfliktu mohol by som sa dostať do problémov a možno aj stratiť svoje teplé miestečko a to tiež nie je cool. Tak si často zvolíme cestu zbabelca a radšej sa za chrbtom posťažujeme, a dačím to ešte aj prikrášlime.
Jasné je to len hra a ide o zábavu, ale ak by sme tu predviedli fair play, to by asi tiež nebolo príliš slovenské. A tak ešte predtým ako začujem otázku už šťukám, že idem odpovedať, veď je to len hra. Výborne, ale keď sa v hre, v ktorej o veľa nejde, nevieme držať vopred dohodnutých pravidiel, čo potom čakáme od ľudí v reálnom živote. Ty poslúchaš zákony, čo systém nastavil ? Veď s takým prístupom nič nevyhráš, debilko.
Asi najsmutnejšia paralela je, keď pod vplyvom davovej psychózy kolektívu strácame sami seba a vezieme sa s prúdom. A tak aj súťažiaci, ktorých si inak vážim klesajú s prúdom tohto celého divadielka a nechávajú sa s úsmevmi na tvárach splachovať do stoky neprehliadnuteľného afektu.
Samotný náučný a vlastenecký koncept je podľa mňa výborný ale jeho pilotná forma na Jednotke nemohla skončiť o moc tragikomickejšie. No a toto toto nepríjemné prekvapenie prichádza práve v dobe, keď sa moja mienka o RTVS rapídne zlepšovala aj vďaka projektom, akým je napríklad Colnica.
autor: Peter Čechvala