Najnovší presun vysielaceho času večerníčkov som tentokrát zaregistroval aj v programe. Uvažujem, či program verejnoprávnej televízie na vianočné sviatky zostavoval iba počítač na základe náhodného výberu. Ak to robil človek, potom určite nemá deti.
STV som doteraz napriek všetkým kritikám celkom fandil, keďže ona jediná sem-tam dáva aspoň polhodinové náznaky skutočných detských relácií (Fidlibum, Elá Hop), aj keď tie zďaleka nie sú tým, čím pre mňa v detstve boli Dancúl, Kuko, či Filmárik a Filmuška (o Zlatej bráne ani nehovorím). No ak televízia zrealizuje v programe uvedený presun večerníčkov - na STV1 o 19:10 a na STV2 o 19:15, určite stratí jedného z posledných divákov Večerníčkov - môjho syna. Hoci sa dokonca i mne osobne rátalo, aké večerníčky v poslednej dobe STV dáva (najnovšie Kubko a Maťko na STV1 a Snehuľkovia na STV2). Ak však mám v polke jedného večerníčka prepnúť na druhý - asi jeden z nich oželieme. Tým viac, že po prvom večerníčku sme sa akurát stihli vždy okúpať.
Pozoruhodné je však zaobchádzanie s detským divákom aj v dennom rannom magazíne. Tam uverejnia iba cca trojminútový úryvok z rozprávky (už viackrát sa to stalo) a potom deti majú volať a odpovedať na zadanú otázku. Efekt pre jedného diváka. Pre toho, ktorý vyhrá sľúbenú cenu. A ostatné deti pozerajú po rodičoch sklamané, zvedavé ako sa rozprávka skončila - prípadne bez pochopenia súvislostí, keďže sa neodvysielal jej začiatok. Na Markíze odvysielajú síce amerického Yogiho, ale aspoň celého - kultúra, nekultúra, ranná rozprávka dobre padne aj rodičom, ktorí si zatiaľ stihnú porobiť niečo iné.
STV si takto už u najmenších divákov buduje postoj k sebe samej ako k inštitúcii, v ktorej sa riadia kadečím, len zdravým sedliackym rozumom nie a úctou k detskému divákovi nie. A to ma mrzí. Pozitívny vzťah k tomu, čo je slovenské (a televízia minimálne v názve toto adjektívum má) sa totiž v detstve nevybuduje diskusiami, ani dokumentárnymi filmami o histórii slovenského národa, ale slovenskými rozprávkami, používaním spisovného slovenského jazyka v reláciách pre detského diváka. A takých relácií je v súčasnej programovej štruktúre STV (na všetkých jej kanáloch) naozaj ako šafránu.
autor: Štefan Kohári
