Ako si sa dostala na ulicu?
Bolo to pred 1 rokom. Zoznámila som sa s 1 chlapom, ktorý bol ku mne veľmi milý, začali sme spolu žiť v jeho byte. Dohodli sme sa, že môj byt predáme, aby sme si mohli zariadiť ten jeho, potom už náš byt. No získané peniaze vôbec nešli do obnovy bytu, ale do hier. Stával sa z neho gambler. Keď som začala proti tomu protestovať, vždy sme sa pohádali. Naše hádky prerastali až do ostrých slovných výmen a hádzania predmetmi. Asi po 2 mesiacoch ma 1. krát udrel, no a potom to už šlo dole vodou. Tak som od neho ušla a keďže som zostala sama, bez bytu a majetku, ocitla som sa na ulici...
Nevyhľadal ťa, nestretávaš ho na uliciach?
Nie, odišla som z toho mesta a tu je veľmi malá pravdepodobnosť, že ho stretnem...
Ako si zarábaš na živobytie?
Tak ako sa dá. Musím priznať, že som mala chvíle, keď som bola úplne zúfalá a psychicky na dne, ale teraz to už je lepšie. Zarábam si brigádami, pomocnými prácami, predajom Nota Bene...
Si celkom slušne oblečená. Dá sa vyžiť až tak dobre?
Áno dá. Ja nie som z tých, čo zarobené peniaze prepijú. Ja si ich odkladám a šetrím na zlé chvíle. Ešte nikdy som nemusela žobrať...Bola by to pre mňa asi tá najväčšia hanba...
Čo sú „zlé chvíle" ?
Napríklad zima. Teraz tie mrazy boli niečo strašné! V takéto chvíle si ich vyberiem ( mám totiž vlastný účet v banke) a zaplatím si s nimi najskromnejší nocľah.
Kde prespávaš v lete?
Už v lete si šetrím na zimu, takže nemôžem míňať peniaze na ubytovanie, keď je teplo. Takže prespávam na rôznych miestach. Od lavičiek, cez stanice, zastávky, parky... niekedy aj na kraji lesa, pod stromami, či na lúke a tak...
Ako dlho chceš takto žiť?
Snažím sa dostať z toho čo najrýchlejšie. No nie je to také ľahké. Ťažko sa dostáva až z takého dna. Ale určite takto nechcem zostať navždy! Veď mám ukončenú strednú školu s nadstavbou, takže hádam by som sa zamestnala...No to nie je hlavný problém.
Máš priateľov?
Áno, ale už len priateľov z ulice. Všetci ostatní sa odo mňa odvrátili. Veľmi ma to bolelo, keď som prišla za jednou mojou priateľkou po 1 týždni na ulici a tá predo mnou zavrela dvere! Tak ak toto bude náhodou čítať, chcela by som jej odkázať: „Aj ja mám srdce..."
Poznáš rôzne príbehy ľudí, ktorí sú na ulici. Keď by si ich mala zhrnúť, ako by si charakterizovala pojem BEZDOMOVEC?
To je naozaj rôzne. Sú tu ľudia, ktorí sa na ulicu dostali vlastnou nezodpovednosťou, no aj takí, čo doplatili na krutú ruku osudu a stali sa obeťou bezprávia a tyranie. Bezdomovcom sa môže stať každý jeden človek. Stačí, ak spraví jeden chybný krok, a všetko sa môže pokaziť. Nič nie je isté a preto by iní týchto ľudí nemali odsudzovať, ale ich POCHOPIŤ...
Pozn. autorky:
Podľa požiadavky osoby, ktorá poskytla tento rozhovor, sme neudávali žiadne mená, ani znaky, ktoré by mohli odhaliť jej totožnosť. Ďakujem za pochopenie
Autor: Zuzana Halušová
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
„Aj ja mám srdce..."
Každý deň kráčam ulicami miest a všímam si svet navôkol. Nemohla som si nevšimnúť ľudí, ktorí okolo mňa každodenne prechádzajú...Ľudí, z ktorých každý má svoj vlastný príbeh. Či už je to príbeh víťazoslávneho vzrastu, alebo bolestného pádu až na samé dno...A práve tej druhej skupina ľudí, by som sa v tomto článku chcela venovať. BEZDOMOVEC!!! Titul, ktorý by nechcel mať asi ani jeden z nás. Niekomu sa pri započutí tohto slova vyjasní v mysli špinavý, otrhaný, zarastený chlap s fľašou lacného vína v ruke a iným zas človek, ktorému v živote niečo nevyšlo...No ako to je naozaj? Ako sa dostali tí ľudia tam, kde sú? Prečo sú tam? Na tieto otázky som sa spýtala jednej bezdomovkyne!