Moja mamina bola prekvapená, keď sa jej aj druhé dieťanarodilo s ryšavými vlasmi. Jej neurčité popolavé kučery a otcova hustáčierna štica predpokladali prinajmenšom orieškový batôžtek. Príroda je však totalitasama osebe. Zavelí. Mojim rodičom preto neostávalo nič iné ako prijaťskutočnosť, že v byte im skackajú dve hrdzavé rarity miestneho farebnéhokoloritu.
Bola som dieťa ako každé iné. Ale len pre mojichrodičov. Z maminho rozprávania viem, že pre okolitý svet som bola buď malýzázrak, po ktorom túžili mnohé matky alebo ryšavé decko, na ktoré okoloidúci s akousinevôľou zazerali. Paradoxne, sen niektorých ľudí z jednej i druhejskupinky sa vyplnil. Pani susedke, ktorá mňa s bratom zbožňovalaa túžila po ryšavom dieťati, sa narodili ryšavé dvojčatá. A inémupáru, ktorým mama nedokázala zabudnúť ich hlúpe poznámky na adresu našichvlasov, sa narodila jediná dcéra - s ryšavými vlasmi.
Plodné ryšavé obdobie môjho života sa začalo až s pubertálnymvekom Anny, o ktorej príbehoch písaných perom spisovateľky Montgomeryovejsom v uvedenom období ani netušila. Medzi mojimi spolužiakmi sav šiestej triede objavil matematický analytik, ktorý mi nezabudol nahodine výtvarnej výchovy pripomenúť, že farba mojich vlasov sa určite odvíja odčervenej farby mrkvy, ktorú som práve veselo obhrýzala. Na ulici som saniekoľkokrát ústami najodvážnejších chytrákov zmenila na hrdzu a paniučiteľka prírodopisu ma pri prezeraní archeologických nálezov s láskavýmúsmevom a pohladením po vlasoch ubezpečila o mojom írskom pôvode. Nahodine chémie si spolužiak svoje poznatky o farbe medeného drôtikuprakticky overoval pozorovaním mojej hlavy a na gympli sa našlo párzvedavcov, ktorí zloženie mojich odstrihnutých kadier analyzovali pokusmiv skúmavke. Hrdzavo zafarbený roztok ich doslova šokoval. Vtedy pochopili,že železa je v mojich vlasoch nadmieru.
S Annou somsa po prvýkrát stretla až po strednej škole. Svetoznámy seriál v hlavnejúlohe s Megan Follows som neznášala už len pohľadom na titulky! Po jeho prvomodvysielaní v slovenskej televízii som tajne dúfala, že už nikdy neuzriesvetlo sveta. Čo však čert nechcel, moja viera bola fuč aj so svojou maškarádou,keď sa reklama na sladké príbehy Anny opäť objavila na televíznych obrazovkách.Moja tŕňová cesta bola dokonaná vo chvíli, keď mamina víťazoslávne zasadla doškrípajúceho kresla a seriál zo slzami v očiach a s úsmevomna tvári časť po časti trpezlivo preplakala a presmiala.
Neznášalasom Annu. Tú v seriáli i tú v kresle. Pripomenuli mi moje boľavéryšavé zážitky. Ryšavé vlasy. Ochutili mi život cudzokrajným korením. Zvláštnymi pre ich majiteľa i pre iných.
V čase,keď som sa s Annou konečne spriatelila, mala som za sebou stretnutias ľuďmi, ktorí mi moju „inakosť" v detstve najčastejšiea najboľavejšie pripomínali. Rozhovor s mladým mužom, ktorý mav štvrtej triede základnej školy nazval ryšavým pavúkom, a ktorýteraz moju mamu ako dobrý priateľ prosil o prepáčenie. Nesmelé pozdravybývalých spolužiakov, ktorí hľadali cestičky k zblíženiu. Kvôli nim som sedelapred telkou a postupne sa kamarátila s Annou. Chápala som jej hnev, keďjej Gilbert s úškrnom vravel, že je ryšavka, alebo keď jej susedkas bľabotom nadutej kravy zapotila, že je pre svoje ryšavé vlasy pre ňu nežiaduca.Plakala som s ňou, keď jej zomrel Matej. Jej ochranca.
I dnessa mi ujdú poznámky zo strany „čudákov" (, ktorí mi nezabudnú zdôrazniť,že som ryšavá alebo Anna zo Zeleného domu. Tí ťažko pubertálni, že ma chytilahrdza a celkom malí fagani, že mám na hlave parochňu.:-) Pripomenú mi mojedievčenské sny, keď som sa chcela páčiť. Keď som chcela byť krásnou blondínoualebo čiernou nymfou s modrými očami. A pripravia mi chvíle, keď si mojesebavedomie do sýtosti užije dna. Vtedy si na Annu ani nespomeniem. Vtedy silen dôkladne poplačem.
P.S. Aby som však bola objektívna, pozitívne reakcievyvažujú vymenované negatívne. I napriek tomu zostáva Anna pre mňa lenpriateľkou, na ktorú si síce vďaka pozitívnym aspektom života s ryšavýmivlasmi rada spomeniem, ale s ktorou spoločnú cestu zdieľať nechcem. Stačími tá moja.
Autor: Žaneta Amrichová
(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)
