Môže mať pápež hemoroidy?

Jedným z prvých takých mojich nepríjemných pocitov bola kedysi predstava, že moji rodičia súložia. Fuj, to nemôže byť pravda, som predsa "výsledkom", či skôr produktom lásky, veľkého citu a nie obyčajného fyzického spojenia dvoch pre mňa najdrahších ľudí.

Postupom času a vždy vo väzbe na existujúcu hierarchiu hodnôt vznikajú rôzne tabu, ktoré sa týkajú nás, našej spoločnosti, našej civilizácie...

Nikto nepochybuje (ani KSS, lebo krásne to zneužíva), že sloboda slova, cestovania a bohvie ešte čoho, sú najväčším výdobytkom Novembra. Vymenili sme pocit bezpečia na ulici a rožky za 30 halierov za slobodu. Pre slobodu sme ochotní podstúpiť určité obete.

Nemusíme ísť voliť, hoci aj vtedy nám tvrdili, že je to právo a nie povinnosť. Na Slovensku len niekoľko ľudí podpísalo Chartu 77, pár viet veľmi slušnou formou vyzývajúcich komunistickú moc k dialógu, ale AntiChartu podpísali VŠETKY významné osobnosti, a všetci sme ju odsúdili na odborových a pracovných poradách, pričom skutočný text Charty 77 nepoznal (napríklad z môjho okolia a známych) nikto.

Zo súčasných poslancov, či iných ústavných činiteľov, Chartu podpísal len Bohumil Hanzel, ale o prednostiach slobody hovoria všetci od rána do večera a to tak tupo, hlúpo a nekompetentne, že nikoho z občanov to už nezaujíma.

Keď sa však vyskytol skutočný problém, len niekoľko z nich sa k nemu postavilo principiálne. Švédsky pastor bol odsúdený za urážku sexuálnej menšiny a Vladimír Palko a Daniel Lipšic protestovali u švédskeho veľvyslanca. Zdalo sa mi to také krásne a morálne, i keď niekto podozrievavý a neprajný by mohol tvrdiť, že takto bránili vlastne konzervatívne názory. Ja som od ich svetonázoru abstrahoval a fandil som im za vyjadrený postoj.

Skutočnou skúškou hodnoty slobody slova sa stala kauza "kresieb Mohameda". Tu sme cúvli a začali sme drístať o hraniciach tejto slobody, lebo moslimov je veľa, majú naftu a nerozpakujú sa ničiť európske veľvyslanectvá.

Určité hranice neplatia, keď chcem osierať neobľúbenú Ameriku či Lukašenka. Títo nám neublížia (Amerika, lebo je demokratická a Lukašenko, lebo na nás kašle), tak teda hura ,poďme sa odbavovať pri slobode slova . Napíšem článok o klamstvách Američanov " tu sa smie prejaviť občianska odvaha, zaprotestujem proti sfalšovaným voľbám v Bielorusku " tu sa smie prejaviť občianska odvaha. Doma si kydneme na Paľa Ruska či Mikuláša Dzurindu " tu sa smie prejaviť občianska odvaha.

Na Maďarov, či na Jána Slotu však pozor, povedať niečo, čo niekto uzná za urážku národa je vec ošemetná.

Vedľa nás, pár kilometrov na sever, v demokratickom Poľsku, notabene tiež v členskom štáte Európskej únie odsúdili novinára za to, že mal iný názor na cestovanie pápeža po svete, ako väčšina veriacich.

Zopakujem: v demokratickom štáte odsúdili novinára za názor. Či právom, neviem.

Naši zástancovia slobody prejavu by však nemali mať pochybnosti a mali by unisono kričať, protestovať, demonštrovať pred poľským veľvyslanectvom. A oni čo? Oni sú ticho. Ticho je Martin Bútora, ticho je Daniel Lipšic, ktorý dokonca žiadal uzákoniť právo hlásať osvienčimskú lož, ticho sú naši liberáli, demokrati, sociáldemokrati, vlastenci a čestní Maďari. Mlčí aj slovenský Pen Club, Syndikát novinárov, ale aj ústavní činitelia počas návštevy poľského prezidenta Kaczyńského..

Mňa osobne celý problém zaujíma skôr z pragmatického hľadiska: sú kandidáti na poslancov a ich najbližší spolupracovníci schopní zaujať konkrétne stanovisko ku konkrétnej morálnej otázke? Alebo celá predvolebná kampaň s jej ekonomicko-sociálnym obsahom je vlastne len súboj o korytá za každú cenu?

Vieme, čo si dotyční myslia o dôchodkoch, zdravotníctve či školstve " to, že sú potrebné peniaze a oni ich občanom zoženú (samozrejme až po tom, ako zabezpečia svojich príbuzných a kamarátov).

My občania sme však zvedaví aj na ich morálno-občianske postoje. Myslite si, že aspoň niektorý z nich bol by ochotný si zadiskutovať na túto tému s blogermi SME, teda na pôde, kde voličské hlasy sa získavajú ťažšie ako v "diskusiách" s Puškárovou a Krajcerom?

Ďalej uvádzam inkriminovaný článok poľského novinára Jerzyho Urbana, ktorý bol publikovaný v roku 2002 a za, ktorý bol tento novinár odsúdený v marci 2006 " aby sme všetci vedeli o čom hovorím. Potom sa skusme opýtať väčšiny známych osobností na ich postoj k jedinému odsudzujúcemu verdiktu v Európe za názor vyslovený v nezávislom médiu. Budeme aspoň vedieť, s kým máme tú česť.

Ja chvála Bohu nie som verejne činná osoba, nechystám sa žiť z daní občanov a tak sa vyjadrovať nemusím.
****
Putujúce sado-maso
Autor Jerzy Urban

"Ostražití katolícki cenzori zakazujú televíziám ukazovať tortúry a mučenia. A to dokonca aj mačiek a vtáčikov, ktoré si to skôr zasluhujú. Táto banda moralistov sa domnieva, že televízor nabáda na takéto zábavy ukazovaním toho, ako chlapček trhá vlasy spolužiačke a krídelká muške, alebo chlapa, ktorý mláti koňa a milenku. Sadizmus je totiž príjemné pokušenie pre katolícky národ.

Než nastane noc a s ňou sloboda na obrazovke, idú filmy o citovej výchove, alebo opatrovaní mamičiek zomierajúcich na rakovinu. Takáto mučiteľná voľba programu vyplýva z učenia pápeža, ktorý vychvaľuje lásku k blížnemu. Samozrejme, s výnimkou lásky mimomanželskej.

Deduško Karol Wojtyla návykovo konzumuje množstvo leteckého benzínu, aby v rôznych štátoch mrmlal o láske blížneho a demonštroval tak vlastnú sebalásku. Túto lásku ukájajú pocty miliónov, ktoré ešte znásobuje poľská tlač.

Davy ani nepočúvajú, čo ich idol mrmle. Netrápia sa myšlienkou lásky k blížnemu, ani povzbudzovaním k preukazovaniu dobra a súcitu.

Ak by to totiž bolo inak, potom namiesto zhromažďovania sa na námestiach a tlieskať hviezde JP2, zdvíhať jeho sebadôveru a adrenalín, napísali by takýto otvorený list pápežovi, precítený kresťanským milosrdenstvom:

"Milovaný deduško! Ľahni si do postele. Prikry sa perinkou. Prečítaj si ľahkú detektívku. Papaj kaviarček, oblizuj zmrzlinku mňam, mňam. Pusti si video, dochuti sa nasmeješ. Pošpáraj sa v nose alebo medzi prstami na nohách, čo máš tak rád. Potom si trošku podriemkaj, uľav si.. Nevyrábaj okolo seba scény hrôzy. Troška milosrdenstva pre ľudskú bytosť menom Wojtyla. Aj pre národy utrácajúce strašné peniaze na seansy mučenia pápeža " starčeka. Taký prejazd papamobilu je pre štátny rozpočet ako povodeň, zemetrasenie, občianska vojna, nálet kobyliek alebo US Force.

Zahoď dopingové prostriedky, ktorými Ťa napchávajú ako býčkov pripravovaných na olympiádu, aby si mohol hodinu hýbať nohou a menej triasť rukou. Nerob divadlo okolo ľudského umierania, zdrž sa chute zomrieť na pápežskom stolci. Znášaj chorobu s hrdosťou, vyhasínajúci starček, alebo skonči, ušetri si hanbu.

Televízne horory sa dnes vyrábajú pomocou trikov, robotov, elektroniky, skenerov a kaskadérov. Aby sa vytvorilo divadlo hrôzy, nie je potrebné mučeníctvo hlavného hrdinu a divákov. Karol Wojtyla! Tvoj anjel strážny sa od nemohúcnosti už dávno zastrelil".

Týranie pápeža sebou samým a citlivejšej časti TV-obecenstva sa často nazýva hrdinstvom Jána Pavla. Každé hrdinstvo je však porušovaním ľudských práv voči sebe samému. Čím ľahšie človek týra sám seba, o to ľahšie týra iných.

Starecká zanovitosť pápeža v týraní seba samého a robení divadla okolo toho ukazuje, že verejne činný človek stráca pud sebazáchovy a akékoľvek ľudské reflexy. Jeho najsilnejšou črtou sa stávajú mocenské ambície.

Politik za každú cenu prezentuje vitalitu, aby neukázal svoju slabosť, teda aby nestratil moc. Brežnev Vatikánu má však oveľa väčší vplyv na ľudí, ktorý vyplýva z ich viery. Umocňovať túto vieru môže ešte nejaký mýtus, ako napríklad kríž, svetlo, ale takisto televízna obrazovka.

Pre vzbudzovanie týchto metafyzických emócií nie je potrebné voziť živú mŕtvolu po svete, teda po uliciach a štadiónoch. Iba ak by niekto chcel podnecovať kult masochizmu a sadizmu, týrania seba samého a fanatizmu. Nedalo by sa teda k vodcovi kresťanov zachovať po kresťansky a namiesto podnecovania jeho márnomyseľnosti miliónmi vyznavačov a tuctami klaňajúcich sa prezidentov, skutočne po ľudsky mu podať nočník ?"

*****

Svojho času G.B.Shaw povedal "Sloboda znamená zodpovednosť preto sa jej väčšina ľudi boji".
Seneca sa dal počuť, že "nesloboda nie je smrteľné nebezpečenstvo, nesloboda je smrť človeka".
Voltaire zasa chcel bojovať za právo výsloviť názor niekoho,s ktorým on sám zasadne nesúhlasil.
Čo my u nás na Slovensku?Čo si myslia o slobode slova ti,ktorých o chvíľôčku budeme bohate platiť za správu nášho života?

Autor: Jerzy Frajberg

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebosa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)