Keďže ľudská chamtivosť nemá hraníc, tak aj súčasný systém predaja a marketingu nás systematicky k chamtivosti vedie, alebo ju rovno využíva. Nie je vám to jasné? No skúsim trochu inak. Určite ste už počuli vetu „kúpte si dva a tretí kus dostanete zadarmo", alebo „zoberte si väčší paušál a môžete volať neobmedzene a dostanete k tomu ešte mobil za euro".
Aj táto sa mi páči: „Za každý nákup ti vrátime peniaze", čím sa snažia dobrí a úslužní predajcovia vo mne prebudiť dojem, že častým nakupovaním vlastne zarábam sám pre seba a nie pre nich.
Ale úplne najlepšie sú ponuky typu „dáme vám kredit alebo úver bez ručiteľa a vy môžete nakupovať ihneď, čo len chcetev aj s prečerpaním limitu až do výšky ...". V tomto prípade sa už predajca alebo banka neštítia rovno vás vhnať do dlhu, ale všetci vám chcú predsa iba dobre.
Umožnia vám mať hneď to, po čom ste túžili, a dovolili by ste si to možno až o rok. A o to predsa ide. Dať vám pocit momentálneho uspokojenia, ale... Akonáhle ste chytený do dlhovej siete, cesta naspäť je veľmi ťažká a tŕnistá. Zložitosť situácie ako sa z dlhu dostať, rastie úmerne s jeho veľkosťou.
A takto to funguje aj globálne. Do vlády volíme zase len ľudí a aj naši volení zástupcovia podliehajú tým istým nutkaniam, avšak s jedným veľkým rozdielom. Oni nezadlžujú seba samých, ale nás všetkých.
Koncom apríla prebehla médiami správa, že Slovensko prekročilo 50% hranicu verejného dlhu voči HDP. Zdôvodnenie pána ministra financií bolo naozaj brilantné a ubezpečuje nás, že sme vlastne na tom dobre. Upozornil nás na to, akú máme vysokú kredibilitu na trhoch a ako sme dokázali výhodne predať emisiu desaťročných bondov s výhodným úrokom.
Naozaj skvelý „SMER", ktorý si vybrala naša vláda. Nie je prioritou dlh znižovať, ale ako si požičať čo najvýhodnejšie. Veď sme si predsa už zvykli žiť na dlh. Škoda, že pán minister nepovedal, koľko by sme ušetrili na spomínaných úrokoch, keby sme si jednoducho nepožičali a začali šetriť sami na sebe a nezmyselných výdavkoch, ktoré po nástupe vlády jednej strany iba pribúdajú. Napríklad stopnutím nezmyselnej investície štátu do futbalových ihrísk, ktoré aj tak skončia v súkromných rukách.
Opäť použijem slová Gordona, ktorý hovorí, že „primárne zlo je špekulácia a dlhy, takýto systém (cháp navyšovania dlhu) jednoducho nefunguje a vedie vždy k bankrotu". Faktom ostáva, že naše zlo je už za 50% tami k HDP a tento historický rekord Robertovej vláde už nikto nezoberie.
Ba čo viac, vláda Roberta Fica sa tento neblahý rekord chystá ešte vylepšiť svojím spôsobom. Čo si myslíte, ako toto dopadne?
Na záver si dovolím posledný krát citovať filmovú postavu Gordona, ktorý povedal, že „realitu najlepšie pochopil za mrežami svojej cely." Dúfam, že sa snáď dožijeme toho, aby realitu pochopili podobným spôsobom aj naši ekonomickí géniovia, ale to by sme asi museli žiť v inej krajine.
PS: Dávajte si pozor na dlhy!
autor: Roman Hudík