Nikoho určiteneprekvapili názory a postoje Jána Slotu, ktorý napriek tomu, že sa mu„z duše hnusí" komunizmus, či socializmus, nemá problém obhajovať RóbertaFica a jeho boľševické postoje. Strašiť ľudí, ako ich chcú dôchodkovépoisťovne iba ošklbať je rovnako zavádzajúce ako ekonomická kondícia Žiliny. „Čoje na tom zlé, keď sme boli všetci poistení v jednej poisťovni..." No nič,pán Slota, vlastne nič sa nestane, keď budeme opäť chodiť do jednej banky, dojedného obchodu, atď. Že už je námestie v Žiline predané Auparku? Noa čo? Čo bolo, to bolo, terazky už nie som primátorom.
Áno, pán Slota,scentralizujme to všetko, veď všetci tu chcú iba zarábať na zbedačenýchslovenských ľuďoch a oni predsa potrebujú ochrancov. Apropo, ľudia. Slovenskýpolitik je obraz svojho voliča. Inak povedané, máme takých politikov, akých sizaslúžime. Kto včera čítal reakcie divákov počas relácie, ktoré išli v texte naobrazovke, musel už definitívne pochopiť posledný volebný výsledok. Drviváväčšina obdivných uznaní pre Jána Slotu od superchlapa až po superprimátorabola až zarážajúca. Ani zmienka o primitívnom správaní a vydrancovaníŽiliny. Pri absolútnom rešpektovaní práva na názor sa ale nedá veriť tomu, žes podobnými superlatívmi súhlasí celé Slovensko. A tu je ten problém- mlčiaca väčšina.
Áno, presne tá istá, ktorá rozhodla parlamentné voľby.Nebudem tu vypisovať podrobnosti, čo všetko si ficovci privlastnili a čovšetko predávajú „ovečkám" ako svoje úspechy. Nebudem tu porovnávať ani ekonomickéukazovatele. Každý súdny človek by si mal urobiť názor sám. Je však dôležité,aby si ho nenechal iba pre seba, pretože nás nakoniec nezáujem o veciverejné, nezastanie sa politikov, ktorí nás vyviedli z izoláciea umožnili naštartovanie ekonomiky môže síce doviesť ku krajšiemuzajtrajšku, ale jeho cenu spoznáme až pozajtra. Pomenujme chrapúnstvochrapúnstvom, ale odvahu odvahou. Keď treba kritizovať, skritizujme, ale keďtreba oceniť odvahu urobiť nepopulárne veci, nebuďme ticho, lebo sa môže stať,že nabudúce ju už nikto nenájde.
Autor: Marián Lukáčik
