Zjavne tu nie je niečo v poriadku. A ja sa po blamáži poslednej vlády a posledných udalostiach ale nie len posledných, začínam pýtať sám, či toto všetko je ešte vôbec možné. Príde mi to totiž úplne neskutočné, celá predvolebná kampaň, trápne bilbordy a tváre ľudí, ktorí sa tvária, akoby sa nič nestalo. A pritom majú na svedomí toľko, že by to pre niektorých (keby sme žili v demokratickom štáte) znamenalo basu na pekných pár rokov. Keby som chcel byť veľmi tvrdý, tak v nejakom diktátorskom režime by niektorých povešali za vlastizradu. A práve títo ľudia sa tvária, akoby nič. Pýtam sa, ako je toto možné, dokedy sa ešte necháme oblbovať. Udalosti posledného obdobia jasne ukázali, ako to funguje na našom krásnom Slovensku a určite nielen u nás. Rozmýšľam, koho je to chyba, a myslím, že len nás nepolitikov, teda ľudí, ktorí vhadzujú do urien raz za čas anonymné obálky a myslia si, že sa tým niečo zmení, že niečomu pomohli. Už len totálny idiot by si nevšimol, ako je s jednotlivcom v tomto systéme manipulované, lenže možnosť urobiť zmenu je len na nás. Je choré, aby o tom, čo ja potrebujem, rozhodoval niekto za mňa a ešte bez mojej možnosti vyjadriť názor.
Myslím si, že jediná možnosť je priama demokracia a samostatnosť regiónov, ktoré by si samy stanovovali výšku daní, schvaľovali vlastné zákony a ku každému by musela byť možnosť vypísania referenda, a ak by zákon v referende neprešiel, nemohol by byť prijatý, niečo také ako úspešnosť referenda by neexistovala, pretože platnosť referenda by bola aj pri nulovej účasti. A každý región by stál na domácich podnikateľoch, žiadne obrovské zahraničné firmy, kde je človek degradovaný na úroveň stroja.
Myslíte, že je to sen? V 19. storočí sa slovenským národovcom o samostatnom Slovensku asi tiež mohlo len snívať. Sila zmeny je v ľuďoch. Hádam si nemyslíte, že zmeny sa dočkáte od ľudí, ktorí tento systém budovali a majú z neho najväčší osoh.
Autor: Milan Blahút
