Chvalabohu, zažehnané časy! Už nikdy tak, už len inak.
Náš učiteľ, jeden z nás. Tvorivý, pracovitý, sčítaný... Vie toho veľa, ale nezaťažuje žiakovu pamäť nepodstatnými faktmi. Hľadá formy, spôsoby, je humánny. Rešpektuje. Ochraňuje pred šikanou, drogami, fajčením i alkoholom, za vlastné muruje trhliny po zaneprázdnených rodičoch. Oduševnene ako Mike Tyson boxuje s kolegami – učiteľmi, ktorí nepochopili, že starým časom odzvonilo. Nepozná chaos na letisku, plavky mu nezničí morská soľ. Nemá na to prostriedky. Hreje ho však dobrý pocit, že svoju prácu robí dobre a koniec koncov, jeho milí žiaci mu tento svet oduševnene priblížia i zdokumentujú z vlastných skúseností.
Všetkým na posmech, ale dobre odvedená práca mu dáva zmysel a dobrý pocit.
Po rokoch rekapituluje.
Ahojte, spolužiaci, ubehlo už 10 rokov, máme stretko.
Mali na mysli i Vás, svojho učiteľa... alebo... Vy ste to nepochopili ako pozvanie? Potrpíte si na oficiality alebo aspoň oslovenie?
Novodobý učiteľ, zobuď sa! A ak máš kúsok súdnosti a charakteru, vráť peniaze ministerstvu školstva, ktoré ich zúfalo potrebuje (koniec koncov, aj tak si to pre peniaze nerobil). Vráť peniaze, takmer všetci Tvoji zverenci sú síce absolventi vysokých škôl, ale nenaučil si to podstatné. Dávať úctu.
Autorka: Ľudmila Harviľáková
