Súčasná podobademokratických volieb zakladá na vôli väčšiny, tj. voľby vyhrá ten, o ktorom siväčšina občanov myslí, že vie úspešne riadiť štát, nie však nutne ten, kto toskutočne dokáže, a úprimne chce. Mienka bežného voliča nemusí vždy odrážaťskutočnú politickú spôsobilosť voleného kandidáta - podľa čoho sa totižrozhoduje pri odovzdávaní hlasu priemerný volič? Bol by som rád, keby som moholpovedať: „Podľa úspechov danej strany v riadení krajiny, podľa známychafér a prehrešení, podľa volebného programu.". Dovolím si tvrdiť, že tov drvivej väčšine nieje pravda. Väčšina voličov skôr volí podľa mediálnejpopulárnosti strany, a to predovšetkým jej hlavných predstaviteľov. V histórii(a to aj v tej našej krátkej desaťročnej) nachádzame mnoho príkladovsilných osobností, ktoré si, či už svojou rétorikou, alebo istou (pre niekoho)charizmou získali mnohé hlasy, z ktorých potom ťažila celá strana.
Kvalitná rétorika či„politický marketing" sú iste dobrými nástrojmi na získavanie si ľudí (najmä tých,ktorí na rétorické triky niesu pripravení), riadenie štátu je však pre mňavecou profesionálnej ekonomickej, právnej a psychologickej práce, nie slobodnýtrh s hlasmi voličov. Nechať teda spravovať krajinu hlavne vynikajúcich,charizmatických rétorov je to isté, ako nechať sa liečiť hercom hrajúceholekára, a nie skutočným lekárom.
Otázka teda znie: akodocieliť to, aby sa vo vedení štátu ocitli hlavne „profesionálni politici",kvalitný a schopní manažéri, ekonómovia, právnici? Položme si najprv inú otázku:Ako dosahujeme, aby napríklad v dozornej rade atómovej elektrárne bolihlavne profesionálni fyzici? Odpoveď znie: prísnym výberovým konaním, odbornouskúškou. Prijímacou komisiou kandidátov na vedenie krajiny je ľud - voliči. Akvšak ľud nieje dostatočne kvalifikovaný sťaby prijímacia komisia, ako môže byťkandidát, ktorého národ nakoniec zvolí, profesionálny a spoľahlivý,kompetentný?
Tento článok prichádza s koncepciou tzv.„Kvalifikovanej demokracie". Ide o rozšírenie súčasnej podoby demokratickýchvolieb, v ktorej by mal každý volič možnosť zložiť pred voľbami istú štátnu„kvalifikačnú skúšku", ktorá by obsahovala otázky týkajúce sa všeobecnýchzákladov ekonómie, politológie a štátovedy, najdôležitejšie body volebnýchprogramov kandidujúcich strán, prehľad významných domácichpoliticko-ekonomických udalostí v posledných rokoch (napríklad v poslednomvolebnom období) a ich dopad na krajinu. Rozsah a obtiažnosť otázok jepredmetom širšej debaty, zámerom však je oddeliť aspoň základne teoreticky pripravenýchvoličov od ostatných nepripravených, tj. prípadne neracionálne sa rozhodujúcich- nekvalifikovaných. V samotných voľbách by potom hlas úspešného absolventatakejto dobrovoľnej kvalifikačnej skúšky mal nie váhu jedného hlasu ako bežnýhlas dnes, ale povedzme váhu jeden a pol (prípadne dvoch, troch - záležalo byod obtiažnosti skúšky) obyčajného, nekvalifikovaného hlasu. Ostatní ľudia bymali naďalej zachovanú váhu hlasu jedna.
Aký by bol efekt takýchto „kvalifikovaných"volieb? Výsledky volieb by boli väčšmi ovplyvnené voličmi, ktorí štátosprávnejproblematike, v ktorej mali rozhodnúť, väčšmi rozumejú, a teda majú väčšie(tak povediac profesionálne) právo na rozhodovanie o budúcnosti krajiny, a taki víťazné strany by boli kvalitné, profesionálne a kompetentné. Naopak nižšiušancu na zvolenie by mali strany populistické, strany s množstvomututlaných káuz, strany s málo schopnými a inteligentnými členmi, stranyneprofesionálne, nespoľahlivé. Nazdávam sa totiž, že väčšia váha hlasu vovoľbách by motivovala množstvo voličov študovať volebnú problematiku a percentokvalifikovaných hlasov by mohlo byť značné.
Navrhovaný systém ma prirodzeneaj niekoľko podmienok, bez ktorých by bol neférový a neprijateľný. Predovšetkýmje to dostupnosť študijných materiálov (napríklad zadarmo na internete,mestských úradoch a pod.) a bezplatnosť kvalifikačnej skúšky (prípadná rozumnenízka cena (100 Sk?) je skôr etickou diskusiou, než reálnou finančnou prekážkouúčastníkov skúšky). Niekto by možno navyše požadoval garantovanú 100%-núgramotnosť populácie, prípadne dostupné stredoškolské vzdelanie, to však možnochápať ako súčasť individuálnej prípravy voliča-profesionála na neskoršiukvalifikačnú skúšku.
Ako bolo spomenuté, množstvo skúšobných otázok,ich obtiažnosť a z nich odvodená váha kvalifikovaného hlasu by bolopredmetom širšej štúdie, navrhnúť vhodný model môže byť obtiažne. Takisto jemožné uvažovať aj niekoľko (nielen jednu) úrovní kvalifikácie, čiže niekoľkostupňov obtiažnosti testu, a im odpovedajúce väčšie či menšie váhy volebnýchhlasov. Tento článok sa však nevenuje konkrétnej realizácii; popisuje ibahlavný princíp kvalifikovanej demokracie - odborná skúška voliča a následnáúprava váhy jeho volebného hlasu.
Treba zhrnúť, aké by malpopisovaný systém nevýhody. Medzi hlavné radím problém korupcie, tak ako jupoznáme z prijímacích pohovorov na vysoké školy. Bezpečnostné opatrenia protifalšovaniu výsledkov testov (ale aj opisovaniu jednotlivých účastníkov) bymuseli byť silné, minimálne také, aké sprevádzajú samotné voľby dnes. Druhýmproblémom je nákladnosť celého procesu kvalifikovania voliča. Prispievak nej príprava študijných materiálov a ich distribúcia, spomínanébezpečnostné opatrenia, a nakoniec celková organizácia skúšky na celoštátnejúrovni (nepočítajúc prvotné nadizajnovanie systému pre potreby uvedenia dopraxe). O poznanie menším problémom, ale predsa za zmienku stojacim, je určenieautority, ktorá okrem toho, že zostaví otázky, bude zodpovedať za správnosťodpovedí na ne. Tu je riešenie spoľahlivejšie, keďže historické fakty, volebnéprogramy, a aj pojmy z politológie a štátovedy sú objektívne adokumentovateľné. Poslednou, zato nemenej dôležitou otázkou, je spomínanýdizajn systému, t.j. zostavenie otázok a určenie váhy kvalifikovaného hlasu. Prílišobtiažne testy by príliš uprednostňovali, či zvýhodňovali profesionálnychpolitológov, historikov, ekonómov. Na druhej strane, už relatívne jednoduchýtest (napr. uviesť hlavné rozdiely pravej a ľavej politickej orientácie, ktorékandidujúce strany ich u nás reprezentujú, prehľad 5tich najdôležitejšíchpoliticko-ekonomických udalostí posledného volebného obdobia, dvaja najvyššípredstavitelia kandidujúcich strán a ich stručný politický životopis, ...) bymohol výchovne pôsobiť na voliča a pozitívne ovplyvniť vývoj voliebv nasledujúcich obdobiach, aj keď by bola váha kvalifikovaného hlasu len odesatinu väčšia než váha hlasu nekvalifikovaného. Považujem totiž za oprávnenýpredpoklad, že aj prípadní neúspešní účastníci testu istý čas na štúdiu problematikystrávili, a teda sú kompetentnejší pri voľbe (i keď len „obyčajným",jednotkovým hlasom) svojich budúcich zákonodárcov a vládcov, svojej budúcnosti.
Autor: Alexander Kutka, Praha
