Slota - slovenský Le Pen?

Neobyčajne hrdí a sebavedomí Francúzi sa zrazu hanbili za svoj národ. Niečo nevídané.

O dva týždne neskôr ho v druhom kole pri 80% účasti porazil prezident Chirac so ziskom vyše 82%. Francúzi sa zomkli a volili inak nie veľmi populárneho úradujúceho prezidenta opradeného finančnúmi škandálmi. Niektorí z pravicového presvedčenia, iní so štipcom na nose alebo v gumených rukviciach.

Po štyroch rokoch je horkosť týchto dní stále otvorenou ranou francúzskej spoločnosti. Voči postupnému nárastu xenofóbie v inak aj tak dosť nacionalistickom francúzskom prostredí však čelí poznanie, že keď ide do tuhého, stále je "nás" viac. Nás, tých slušných, čo nedovolia, aby raz podobný smer (s malým s) slávil úspech.

Po včerajšom rozhodnutí Róberta Fica o zostavení vlády, ktoré vlastne ani nie je tak celkom včerajšie, sa roztrhlo vrece s obavami o budúcnosť slovenskej spoločnosti. Spojenie Slota-Mečiar-Fico naháňa strach. Pevne verím, že aj veľkej časti inak nevinných voličov Smeru, ktorí si želali zmenu, ale nie s takým vyvrcholením. Ved aj sám Fico túto kombináciu označoval za "Miklošovho strašiaka".
Dnes ju obhajuje ako nevyhnutnú na presadenie svojích zámerov. V snahe normalizovať situáciu jeho obhajcovia poukazujú na príklady susedných krajín, kde sa ultranacionalistické sily tiež podieľali alebo podieľajú na vládnutí. Tak prečo sa vlastne bojíme nejakého Slotu?

Ja osobne preto, lebo ho považujem za oveľa nebezpečnejšieho ako napríklad Le Pen. Aj keď názorovým prúdom sa Slota naoko podobá na Le Pena, akákoľvek podobnosť sa tam končí. V charaktere osobnosti môžeme Le Pena smelo porovnávať s Mečiarom. Napriek zvráteným názorom oplýva istou mierou inteligencie a mimoriadnymi schopnosťami, či už v kombinatorike, v predvídaní správania protivníkov alebo priťahovaní zaslepených podporovateľov. O Slotovi sa nedá z týchto vlastností povedať nič. Skôr by som ho prirovnal k inému kvietku francúzskej politickej scény - predsedovi Hnutia za Francuzsko a Le Penovmu konkurentovi Philippovi de Villiers, ktorý svoju stranu definuje ako suverenistickú. Ten sa prezentuje podobným deficitom elementárnej inteligencie ako Slota. Až na to, že v radikalite svojich názorov by nášmu tankistovi len ťažko konkuroval. Žiadny z európskych nacionalistov tak otvorene nehlása nenávisť a nevyzýva na násilie voči svojím spoluobčanom alebo susedným štátom.

Pri hľadaní paralel medzi vnímanim extrémizmu v slovenskej a francúzskej spoločnosti je ale do očí bijúci rozdiel. Kým Francúzi v kritickej chvíli vedia vyjadriť svoj hnus nad extrémistickou menšinou populácie, Slováci rovnaké prúdy ticho a často s potešením tolerujú. Slota dostal vo voľbach síce "len" necelých 12%, obávam sa však že veľká časť slovenskej populácie sa na Slotovi už dlhé roky dobre zabáva a aj keď sa s jeho spôsobmi nestotožňuje, ticho si mädlí ruky. Hlavne že nás bude mať kto brániť pred zlými Maďarmi!

Alibizmus, po stáročiach cudzej dominancie tak typický pre nedospelý slovenský národ, siaha až k tichej podpore zavrhnutiahodného opilca.

Nakoniec, prečo by sme si mali naivne myslieť, že zvolení poslanci sú niečím lepším ako len vzorkou národa, v ktorom pojmy ako hulvátstvo, alkoholizmus, tuposť, korupcia alebo závisť majú takú bohatú tradíciu?
V týchto disciplínach na nás Francúzi proste nemajú...

Autor: Ľubor Kontra , Paríž

(Blog Prvý pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)