Naše dejiny sa v mnohom líšia. Británia kedysi vládla svetu. My sme vždy patrili k tým ovládaným. Británia bola ríša, kde slnko nezapadá. My sme mnohokrát mali pocit, že nám slnko zapadá nadobro. Nad obzorom ho pomáhal držať aj britský publicista R. W. Seton-Watson, ktorý pred sto rokmi informoval o krivdách páchaných na našom národe. Za storočie sa však veľa zmenilo: my sme vyrástli v slobodný národ a vy ste pochopili, že sloboda sa národom nedá upierať. Obe krajiny tak svojím spôsobom dospeli.
Naše dejiny sa aj párkrát stretli. Áno, cítili sme krivdu, keď Británia rozhodovala o nás bez nás, ustupujúc v Mníchove Hitlerovi v otázke Československa. V konečnom dôsledku to oslabilo nielen nás, ale aj vás. Nás si podmanili, vás takmer zrazili na kolená. Je od Vás veľmi šľachetné, že sa na Slovensku stretnete aj s veteránmi, ktorí pri obrane Vašej vlasti bojovali aj za svoju domovinu. Vaši rodičia sa vtedy rozhodli neodísť s Vami do bezpečia Kanady, ale zostať doma a povzbudiť tak svoj ľud v ťažkých chvíľach.
Keď ste sa v roku 1947 vydávali, Československo sa pomaly začalo rozvádzať s demokraciou. A keď Vás v roku 1953 korunovali za britskú kráľovnú, sloboda u nás bola už dávno detronizovaná. Ľudia u vás vtedy plakali slzami radosti, u nás niektorí oplakávali Stalina. Vždy nás napĺňalo radosťou a hrdosťou, keď od Vás prišlo blahoželanie k štátnemu sviatku našej krajiny. Vlastne nás to prekvapovalo, že niekto tak významný pamätá na malé Slovensko a SNP, ktoré predstavovalo tú svetlejšiu stránku našich dejín.
Počas Vašej vlády sa z Británie stala krajina blahobytu, práce a sociálnych istôt, ktorá stále láka aj ľudí zo Slovenska. Z krajiny, kde sa paradoxne štyridsať rokov budoval socializmus. Kým Británia bola kedysi „dielňou sveta", naši prastarí rodičia museli cestovať za živobytím do zámoria. Vaša krajina nám ako jedna z mála neukázala chrbát a otvorila našim občanom svoj pracovný trh po vstupe Slovenska do EÚ. Iste, neurobili ste to pre naše krásne slovenské oči, ale pre potreby svojej ekonomiky. Umožnili ste tak však tisícom Slovákov hľadať svoje osobné šťastie či živiť svoje rodiny. Život ukázal, že k prospechu oboch strán.
Prichádzate ako symbol a reprezentant iného ústavného zriadenia. Naša krajina nemá lordov, grófov a barónov. Šľachtické tituly sme zrušili ešte v roku 1918, pretože stará garnitúra si nezaslúžila pokračovanie. Ale mnohokrát sme sa už presvedčili, že nie samotné zriadenie, ale jeho duch je dôležitý. Vaši „poddaní" si užívali viac slobody, rovnosti a spravodlivosti ako naši občania v záplave novodobých hesiel o rovnosti širokých más pod vládou robotníckych prezidentov.
My tu veľmi nerozumieme vášmu kriketu či rugby. Ale ani by sme nečakali, že v Poprade budete vhadzovať úvodné buly hokejového zápasu, športu, ktorým žije tak veľa Slovákov, a ktorý nie tak dávno spravil pre sebavedomie a hrdosť našich ľudí viac ako celá generácia politikov. A sme radi, že okrem vysvietených salónov budete obdivovať aj krásu našich Tatier a umenie dávnych majstrov. Pre toto všetko si Vás vážime. Nech dlho žije taká kráľovná! Ale nad tými Tatrami nech sa Vám radšej neblýska.
Vitajte na Slovensku, Vaše Veličenstvo!
Autor: Jozef Lonek (asistent na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave)
