1. problém - platy. Už vopred upozorňujem, že budem vždy používať iba plat v ČISTOM. Ako učiteľ začínam svoj tretí školský rok na základnej škole a môj priemerný plat za minulý kalendárny rok bol 16.000. Podotýkam, že v partii mojich kamarátov, ktorí tiež učia, som najlepšie zarábajúcim učiteľom. Možno si teraz niektorí poviete, že to je viac, ako majú iní ľudia. Viem, že aj v iných odvetviach si ľudia zaslúžia zarábať viac, ale keďže o iných odvetviach neviem toľko, koľko o školstve, nebudem sa k tomu vyjadrovať. O jednom odvetví mám však celkom dobré informácie, takže to skúsim porovnať.
Keďže zvyknem cez prázdniny brigádovať na stavbe, viem aké platy sú v stavebníctve. Moja mesačná mzda brigádnika, ktorý už niečo vie urobiť a nemusí len tlačiť fúrik s maltou, bola tieto prázdniny 23.000. Živnostníci, ktorí tu so mnou robili, majú cca. 42.000 (samozrejme, že tu som musel použiť hrubú mzdu, lebo živnostníci platia z tejto sumy odvody) plus nejaký ďalší zárobok z fušiek cez víkendy. Netvrdím, že si tie peniaze nezaslúžia.
Pre mňa je však podstatné to, že som kvôli 16.000-om študoval päť rokov na vysokej škole. A ono si stačilo spraviť trojročnú učňovku a živnosť. Nehovoriac o tom, že som počas piatich rokov štúdia musel vynakladať nemalé prostriedky na to, aby som mohol študovať. A keďže som si školu platil sám, musel som každé prázdniny brigádovať. Nie každý rok sa mi podarilo dostať do Ameriky, takže som ukončil štúdium s menšou sekerou. Keby som však chodil na už spomínanú učňovku, nemusel by som míňať päť rokov peniaze na vysokú školu a namiesto sekery by som bol pravdepodobne v celkom slušnom pluse. Ak by sa po tomto úvode chcel so mnou ešte niekto baviť o plate učiteľov, som celý žhavý. Trochu sa však bojím toho, že budem používať vulgárne výrazy.
Všetkých, ktorí tvrdia, že učitelia majú dosť vysoké platy, sa pýtam, prečo ešte neučia? Moje riešenie: Zvýšiť plat učiteľom do dvoch rokov na dvojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Je mi jasné, že zo štátnej kasy by muselo ísť približne raz toľko financií na platy učiteľov, ale ak sa súčasná vláda vystatuje tým, ako školstvo patrí medzi jej priority, možno by to takýmto konkrétnym krokom mohla dať konečne najavo. Malo by to za následok to, že by zo školstva prestali odchádzať schopní mladí ľudia, o prácu učiteľa by bol zrejme väčší záujem a tým by si riaditelia mohli vyberať tých lepších.
2. problém - veľký počet žiakov v triedach a financovanie škôl. Aj keď možno na prvý pohľad tieto dve veci spolu vôbec nesúvisia, som presvedčený, že sú príčinou nízkej úrovne našich škôl. Pokúsim sa to vysvetliť na konkrétnych príkladoch. Začína to od vysokých škôl. Vysoká škola chce peniaze. Príjme teda veľa študentov, lebo čím viac študentov, tým viac peňazí. Vďaka tomu sa tu dostanú aj menej inteligentní. Vysoká škola nad tým mávne rukou, však treba peniaze. Nechajú vyštudovať aj pologramotných ľudí, ešte im aj poradia pri štátniciach. Vysoké školy tak absolvujú ľudia, ktorí by nemali mať ani maturitu.
Stredná škola potrebuje peniaze (myslím tým najmä stredné odborné školy a gymnázia, na ktoré sa za mojich čias bolo naozaj ťažké dostať). Príjme teda veľa študentov, lebo čím viac študentov, tým viac peňazí. Opäť sa tu dostanú aj tí menej inteligentní. Stredná škola nad tým mávne rukou, však treba peniaze. Nechajú vyštudovať aj pologramotných ľudí, ešte im aj poradia pri maturitách. A samozrejme, títo ľudia sa húfne prihlásia na vysokú školu, na ktorú ich už z vyššie spomínaných dôvodov bez problémov vezmú.
Základná škola je trošku odlišná. Tá prijíma všetkých žiakov bez rozdielu, čo je pochopiteľné. Kvôli vyššie uvedeným okolnostiam je však veľmi ťažké motivovať žiakov pri učení. Deti nie sú slepé. Vedia, že ich príjmu na strednú a zrejme aj na vysokú školu. Keďže strácajú chuť študovať už na základnej škole, strácajú aj návyk vzdelávať sa a vzdelanie na Slovensku sa dostáva do situácie, v akej je dnes.
Moje riešenie: Znížiť počet žiakov a študentov v každej triede na polovicu a zvýšiť financovanie na jedného žiaka na dvojnásobok. Tým by si každá škola zachovala rovnaký objem financií, aký ma dnes. Znížili by sa počty žiakov v triedach a práca učiteľov by sa stala efektívnejšia. Najviac by z toho vyťažili učňovky, ktoré sa dnes snažíme tak úpenlivo naplniť a všade kričíme, aký je nedostatok remeselníkov a robotníkov. Zabili by sme tak niekoľko múch jednou ranou.
Je mi jasné, že zo štátnej kasy by muselo ísť raz toľko financií na školy, ale ak sa súčasná vláda vystatuje tým, ako školstvo patrí medzi jej priority, možno by to takýmto konkrétnym krokom mohla dať konečne najavo.
Mám pocit, že až po vyriešení týchto dvoch problémov by sa malo pristupovať k nejakej reforme, o ktorú sa dne pokúša náš pán minister. Nechcem nejakým spôsobom zľahčovať situáciu. Viem, že školstvo má mnoho ďalších problémov, ale som osobne presvedčený, že pokiaľ sa nevyriešia tieto dva, ďalej sa nepohneme. Keď čítam rôzne blogy a reakcie na ne, často sa v nich vyskytujú poznámky typu: zmeniť to môžu iba učitelia... keď sa má štrajkovať, učitelia vždy stiahnu uši... prečo s tým niečo neurobia práve učitelia a podobne.
Som jeden z učiteľov. Chcem niečo zmeniť. Ale neviem ako. Viem, že by som sa mal obrátiť na odbory. Ale súčasnému vedeniu školských odborov vôbec neverím a nie som tým pádom ani ich členom. Druhá možnosť je štrajk. Problém je, že štrajky organizujú práve odbory. A nemám pocit, že štrajk naplánovaný na štátny sviatok, je tým najlepším riešením. Pôjdem bez problémov štrajkovať, ale musí to mať efekt. Ak má niekto nejaký nápad, čo by sa dalo urobiť, sem s ním.
Autor: Ivan Dudáš
