Amatér, stop!

Písmo: A- | A+

Som vodič, začiatočník, amatér, neschopák! Áno, skúšku som neobhájila! Neobviňujem, ani nehodnotím, neprináleží mi to. Iba sucho konštatujem s hlavou plnou smútku a sklamania.

Teraz už viem, že okrem straty veľkého balíka peňazí, som stratila oveľa viac: čas, vieru a elán. Dlhých deväť mesiacov, a nič som sa nenaučila! Ako je to možné, fakt na to nemám? Nemôžem hodnotiť, neprináleží mi to, iba konštatujem.

Prvá skúška, testy skvele, cvičisko nula bodov... Niet sa čo čudovať, veď som to ozaj nezvládla a trčala som s pozdĺžne zaparkovaným autom z pomyselnej garáže. Útecha priateľov, šak to nedá hocktorý šofér. Čo na tom, že je to povinné a na čas? Nastáva súkromné drilovanie s chlapmi, ktorí mi trpezlivo vysvetľujú. Občas ma prepadá myšlienka na autoškolu... Necvičili sme to takto... Nevadí, šak si si mala priplatiť, keď to nevieš!

Druhá skúška, cvičisko super, bude teda jazda. V aute policajt, inštruktorka a dve žiačky. Po chybe spolužiačky presadám a začínam svoju obhajobu. Dvesto metrov. Čo sa stalo? Nedostatočne ste otočili hlavou. Slabý tichý protest. Koniec. Skončila si. Tou hlavou si mala poriadne myknúť! Nič nehovor, je to orgán, má pravdu! A prečo nepresedáme, veď som spravila hrubú chybu a rútila sa dvadsaťkilometrovou rýchlosťou!? Vy ste sa, pán príslušník, nechali odviezť ženou, ktorou lomcovali neskutočné emócie, cez železničné priecestie, centrálnu križovatku, centrum mesta v piatkovej premávke, späť do autoškoly! S ľútosťou ste sucho konštatovali, že sme inak celkom pekne išli, ale... OK, vie, čo robí, je to orgán a má pravdu. S pokorou prijímam jeho úsudok. Som začiatočník a amatér. Opravím.

Skúška tretia, posledná. V aute to isté osadenstvo, len iný príslušník. Ibaže idem prvá. Výjazd z autoškoly, neskorší pokyn na odbočenie. Päťsto metrov, stojím tretia na stopke, pokyn odbočenia vľavo. OK, ručná, pohyb, brzda, pohyb, zas brzda, pokyn odbočenia vpravo, hop, zmena! Na parkovisko, medzi dve autá. Vyberám miesto, cúvam. Som tam presne, bez zaváhania. Počujem obvinenie, že neparkujem sama a obhajobu inštruktorky s gestami. Že by mi niekto točil volantom? Nechápavý výraz, pokyn presadnúť. Tam, pri tej stopke ste poriadne nezastavili. Ako to, veď ste mi stačili zmeniť smer jazdy! Nehádaj sa! Si začiatočník, amatér. Je koniec! Pokazila si to! Zmier sa, buď ticho a nerev! Odchádzam, nemôžem tam sedieť. Uľavilo sa vám, keď som sa vrátila a podpísala svoj ortieľ!? Viete, že tak fatálnu chybu som neurobila a pravidlo stopky neporušila, a viete, že som mala jazdiť ešte dvadsať minút.

Páni vodiči, naštuduje si pravidlo stopky, aby ste zbytočne neplatili. Mňa stála čistých 700.

Hovorí sa, že na tretíkrát to dá aj cvičená opica, to nie som. Len začiatočník, amatér, len nie už vodič, ani úplný hlupák. Toto bola karma moja a čaká každého.

Autor: Jana Mládková

Skryť Zatvoriť reklamu