Pred sviatkami sme úspešne (snáď) zložili písomnú maturitnúskúšku. Niektorým však „osud" nechcel dopriať, aby sa bez zbytočného stresu naskúšky dostavili. Moja najlepšia kamoška sa večer pred skúškou zamkla na WCa nemohla sa z neho dostať. Najprv to považovala za žartíkpríbuzenstva, vysvitlo však, že sa pokazil zámok a rodinka ju za pomocinástrojov ocka-kutila zo záchodu zachraňovala. Keby šla na WC až ráno, neviemneviem, či by to stihli. Šťastie v nešťastí? Možno.
V deň ďalšej skúšky zmeškalaautobus, rýchlo nastúpila na druhý a odviezla sa ním na druhý koniecmesta, našťastie naše mesto nie je veľmiveľké, a tak sa na maturitu z angličtiny dostavila včas.
Chce stať učiteľkou výtvarnejvýchovy a tak tento týždeň robila talentovky v Prešove. Autobus však opäť nestihla,pretože na inernete a na autobusovej zastávke sú iné údaje. Našťastie juocko-kutil priviezol práve opraveným autom na prijímačky včas. Skúška mala časť praktickú a pohovor, naktorom preverovali vedomosti z dejín umenia. Večer pred prijímačkami smepreberali tú ústnu časť. Dostali sme sa k modernému umeniu a ja vravím: ,, Vieš, ten Slovák z východu,pop-art, maľoval Merilyn, reklamu na fazule či polievku, joj, ako sa lenvolá...." a za ten svet som si nespomenula na meno. Jasné, že sme vedeli,bol to len ten stav, keď si nevietespomenúť na to, ako sa povie autobus. Premýšľate tak silno a stačilo bylen chvíľku myslieť na čosi iné a slovo by sa vynorilo samo. Veľmi som jejto meno chcela povedať, ale nešlo to. Nechali sme to tak a zabudli na to.Ráno som sa zobudila a na čo som si ako na prvú vec spomenula? Na AndyhoWarhola. Chcela som jej zavolať a povedať, že už viem ako sa Andy Warholvolá, ale zrazu som si nahovorila, že by som ju s takýmito malichernosťaminemala v deň skúšky obťažovať.
Poobede sme sa stretliv umeleckej škole. Chcela som vedieť ako sa jej darilo. Usmievala sa oducha k uchu, tak sa zdalo všetko v poriadku. Priebeh praktickej častiopísala rýchlo a prišiel na rad pohovor. Ich úlohou bolo zaradiť diela doumeleckého smeru a povedať autora. „ Tomu neuveríš," vravela „ ťahám prvý obrázok a na ňom Campbellovapolievka...
A keďže som jej ráno nezavolala, nevedela. Keby som tambola ja, asi by som sa začala smiať. Takáto zhoda náhod, žeby?
Aké z toho plynú ponaučenia?
predspaním choď na WC
vždynastúp na autobus, ktorým sa nedostaneš na potrebné miesto, stačí, ak sadostaneš do správneho mesta
akzisťuješ spoje, choď sa radšej pozrieť aj na nástupište
a tiniečo vnútri hovorí, že máš niekomu zavolať, tak mu zavolaj
Či už to bola náhoda alebo nie, celkom mi Andy Warholvyrazil dych.
Autor: Dasa Frankovicova
