V septembri sme vysmiati nastúpili do prvého semestra predposlednéhoroka štúdia na odbor Priemyselné inžinierstvo. Už koncom tohto semestra sak nám začali cez študentské tamtamy dostávať informácie a špekulácieo tom, že náš odbor neprejde akreditáciou. Začali prvé nesmelé otázočky,ale boli sme upokojení, že sa nič hrozného nedeje, že veci sa vyriešia. Tak smesi spokojne porobili skúšky a nastúpili do druhého semestra. A vtedyto prišlo... „Váš odbor pravdepodobne neprejde akreditáciou...!" Tieto slová sa nepočúvajú ľahko a ešteťažšie sa počúvajú, keď menia pravidlá a plány uprostred behu veci.
Prišlo študovanie vysokoškolského zákona, hodiny otázok a odpovedís vedením a prebdené noci. Čo s nami bude? Kde dokončíme? Budemepokračovať v štúdiu alebo musíme zas nastúpiť do prvého ročníka druhéhostupňa? Ako sa nám vrátia všetky tie peniaze čo sme do tohto zbytočnéhoroka investovali? A čo platenie roka navyše? Veď nie vlastnou vinou sipredĺžime štúdium!
Tieto otázky sú tu už skoro dva mesiace a my nie sme o ničmúdrejší, ako sme boli na začiatku. Odpovede na naše otázky nedostávamea keď náhodu aj dostaneme, tak v priebehu pár dní sa menia. Všetcivravia jedno: „Oficiálne rozhodnutie ešte nemáme!" Ale kedy príde?V septembri? Keď už nebude možnosť podať si prihlášku na inú školu? Mázmysel pokračovať tento semester v štúdiu? Veď pravdepodobne si tento rokzopakujeme a predmety nám neuznajú.
Ale je tu ešte ďalšia veľmi dôležitá otázka: „Kto za to môže?" No odpoveďna ňu nech hľadajú iní.
autorka: Bc. Veronika Herdová
