I samotnou Račou sa prechádza rád. Je to príjemná blavácka štvrť, ktorá sa ešte voči nemu v ničom neprevinila. Zvlášť, keď v Starej Rači je výborná cukráreň a v nej dobré (nepresladené a nepremastené) zákusky, najmä jadrové rožky. Cez námestie Starej Rače prechádza chodec k odbočke smerom do polí a lesov, prechádza okolo poloprázdneho ale lákavého kúpaliska...Račiansky okruh vždy začína pri vstupe do lesov na mieste zvanom na každej mape Rača - amfiteáter. Parkovisko pod lesom, hojné stravovacie zariadenia pod holým nebom na protiľahlom vŕšku.
Paralelne so vstupom do lesa tu pokračuje i vozovka (s obmedzením pre vozidlá). Popri tejto ceste domy, pravdepodobne ešte z čias Starej Rače. Potok, stekajúci medzi cestou a turistickou traťou z hôr, vykazuje zaujímavé prastaré snahy o úpravu koryta. Turistická lesná cesta potom stúpa do rozložitého zalesneného kopca serpentínami nahor. Keď skončia, postupne vedie turistu na iné priestranstvá. Turistický chodník tam krížia kamenisté lesné cestičky a tunajšie budovy určite už slúžia ako chaty..... na Vypáleniská je to ešte kus cesty, na Pánovu lúku asi hodina (ale to na tabuľky písal pesimista). Začína ozajstná idyla divých kancov a medveďov. Tak ďaleko už však nemusíte dôjsť.
Bratislavský chodec už raz na spomínaných serpentínach, v úctivej výške a v blízkosti maximálne dvoch osamelých chatárskych usadlostí stretol so psom, voľne sa prechádzajúcim a nárokujúcim si svoje územie. Pes bol sám a chodec v spoločnosti iného človeka. Bolo to i tak náročné presvedčiť štvornohého pána lesov, aby sa napokon nechal obísť a s vrčaním a štekotom chvíľu odprevádzal chodcov, a nato zostal hliadkovať na serpentínach. Je tomu už asi sedem rokov....
Tentoraz osamelý chodec stretáva na cestičke hneď štyroch a veľmi trúfalých psov. Skáču okolo neho (a nielen okolo neho), hlasno štekajú, očividne si veľmi pohotovo a podráždene bránia svoje územie, vedomí si vlastnej prevahy.
Otázkou je, či tu prejdete. Otázkou je, ako veľmi chcete prejsť a či môžete vyviaznuť bez zranenia. Sú to poľovné psy? Chodec nie je expert na psy, nevie odhadnúť, ako sú vycvičené. Chodec sa pre istotu otáča a začína schádzať dolu. Štekot neustáva a chodec cíti na svojich lýtkach dotyky psích papúľ. Samozrejme, skracuje si cestu pomedzi serpentíny. Akonáhle spadne, ihneď sa snaží vstať. Psy sa v tom okamihu zarazia a zostanú stáť. Sú však stále pri ňom a vytrvalo neprestávajú dávať najavo svoju prevahu, až kým sa chodec neocitne na dolnom chodníku, idúcom popri potoku. Toto územie si už neprisvojujú, napriek tomu, že je to v očiach chodca ešte stále tá istá turistická trať. Ale už dosť nízko, blízko civilizovanej doliny, chodieva tam opačným smerom Račianskeho okruhu viac ľudí pešo i na bicykli, prechádzajúcich sa na kratšiu i dlhšiu vzdialenosť.
Chodec si teda vydýchol. Pretože nemá chuť pokračovať a ešte raz skúšať šťastie v divokom pribratislavskom lese, sadá si na poloprázdnom parkovisku na lavičku a dýcha čerstvý vzduch. Rozmýšľa nad týmito miestami prízračným a nepríjemných psov. Sú so svojim územím priďaleko na to, aby patrili nejakým nezodpovedným návštevníkom stravovacích zariadení, i majiteľom starých domov popri ceste. Zostávajú len záhadné chatky, hore na kopci zakončujúce cestu serpentínovým vrchom, ich oplotený zadný dvor, napoly rozpadávajúci sa múr, hlučná hudba, nevedno, komu patria. A psychicky boli psy zrejme v poriadku. Zato ich strety s turistami budú asi čoraz nepríjemnejšie. Pokiaľ chodec môže súdiť, taký vycvičený pes je do značnej miery zrkadlom svojho pána. Nechce sa prihovárať za odstrel psov. Iba za zodpovednosť majiteľov, spolku, návštevníkov chát, za obozretnosť úradov mestskej časti Rača alebo inkriminovaných pracovníkov v tunajších lesoch, ktohovie...
Chodec čakal asi hodinu. To som blázon, jediný blázon v tomto meste, povedal si. Žiadni chodci sa za ten čas zrejme hornou cestou na päť a pol hodinový Račiansky okruh nevybrali, snáď iba tou dolnou cestou. Snáď prešli tadiaľto cyklisti a pokračovali lesom. Nevracali sa. Chodec zauvažoval, že si kúpi bicykel. Nie, radšej motorku. Pred tou už určite budú mať všetci psy v Bratislave a okolí rešpekt. Na motorke ho v týchto lesoch nik nechytí, nik mu pokutu nedá...
Tak dovtedy snáď zbohom, Račiansky okruh...,alebo dovidenia?
autorka: Frederika Cujova
