Cestoviny s tuniakom a mliekom a robotník so ženskými problémami

Autobus prišiel neuveriteľne prekvapujúco na čas podľa cestovného poriadku, mozog už chuťovým pohárikom stihol nabonzovať, aká fajnovosť ich čaká, vonku začalo príjemne snežiť…skrátka, myslím, že mnou udelená nálepka aktuálnej situácii ,vidina pekného večera´ bola namieste.
Keď sme prechádzali ponad Dunaj v taške mi začal vibrovať mobil ( ani neviem, prečo mám nastavené vibrovanie a nie zvonenie… ) a na displeji blikalo meno Soňa…
,,Koľko?” nepríjemným tónom som telefonicky privítala kamarátku v mojom uchu, veď už sa nejaký ten rok poznáme.
,, 20 minút, možno pol hoďka, ok?”
,, Ok, čo už, tak o pol ” zložila som slúchadlo a potichu si hundrala popod nos až po zastávku. Rozhodla sa, že tú pol hodinu využijem na prechádzku zasneženým decembrovým Starým mestom. Spokojná so svojim plánom som sa prechádzala uličkami osvetlenými dobovými lampami, atmosfére pridala aj vianočná výzdoba a ľudia zamotaní do teplých šálov ovešaní igelitkami plnými vianočných nákupov. Prešla som Hlavným námestím, Františkánskym námestím a dostala som sa až na uličku susediacu s jednou s najväčších a najkrajších bratislavských dominánt – áno, reč je o Dóme sv. Martina. Tma a sneh padajúci húfom v svelte pouličných lámp možno takto sprostredkovane pôsobia ako gýč z pohľadnice, ale, ,live´ v pozadí s gotickým majestátom dómu to vytváralo fascinujúci dojem, no a mne, dievčaťu z malého mesta zasa až tak veľa k pocitu očarenia netreba …Ako som tam tak očarená stála, do vymrznutého nosa sa mi vmiesil divný zápach. Nebolo treba veľmi otáčať hlavu, aby som v jednom z výklenkov zbadala modré škvrny. Ako som sa k nim približovala a zaostrovala ( zasa až toľko toho punču som nevypila ) pred očami sa mi vynáralo asi šesť plných vriec odpadkov rôzneho charakteru…povypadávané objekty prezradili, že nejde o žiadne pozostatky nejakej rekonštrukcie ( čo by ešte situáciu mohlo ako tak zachrániť ). Jedine, že by niektorý z robotníkov mal problémy ženského charakteru a jeho kolegovia pocítili počas práce náhlu potrebu uvariť si cestoviny s tuniakom, mrazenou kukuricou a mliekom…
Chvíľu som tam tak na to pozerala, pousmiala sa a odkráčala za Soňou…myslím, že aj niekoľko storočí po svojom vzniku gotika opäť splnila raz svoj účel – ukázala na malosť človeka.

Autorka textu: Dominika Karasová

(Blog Prvý Pokus je určený novým autorom, ktorí chcú uverejniť len jeden článok, alebo sa chcú podľa reakcií naň rozhodnúť, či písať pravidelne.)