Takže manželov Rebríček budúcnosti vyzerá takto:
byt................2. dieťa.............3. uvidíme, čo príde.
Veru nemyslela som si, že život bude prinášať takéto ťažké a komplikované rozhodnutia. Ja svoj Rebríček budúcnosti nie a nie zostaviť.
Jedna moja časť podliehajúca zdravému rozumu hovorí, že by sa mal zhodovať s manželovým, bývanie je dôležité, to uznáte všetci. Keď sú zahniezdení rodičia, potom sa môže začať zahniezďovať aj nejaké to oplodnené vajíčko.
Druhá časť môjho ja, ktorá je ovplyvnená tými nešťastnými citmi a baby-boomom v najbližšom okolí, hovorí, že na prvom mieste by malo byť to najkrajšie, čo dokážu dve navzájom opačné pohlavia spolu spáchať.
A v takýchto myšlienkových pochodoch sa teda časti môjho ja zmietali. Ale po zvážení všetkých okolností okolo seba predsa len zvíťazilo to mužské racio vo mne. Ťažko povedať, čo nakoniec zavážilo najviac. Mám ešte len 26 rokov a dnes sa predsa len to materstvo posúva do rokov neskorších ( či v prospech alebo neprospech niekoho, to riešiť nebudem), druhá skutočnosť, ktorá zavážila, bola asi výška učiteľského platu, ktorý s mesačnou pravidelnosťou prichádza na môj účet. Takže, keď som sa na to takto racionálne pozrela a pomocou hypokalkulačky si vypočítala výšku mesačnej splátky a k tomu ešte pripočítala mesačné poplatky spojené s bývaním v nejakom, zatiaľ fiktívnom trojizbovom byte, zistila som, že budúcnosť zmenila ružovú farbu na zvláštny odtieň sivej.
Tento môj malý finančný prieskum mal aj nejaké pozitíva ... už nemusím riešiť otázku či byt alebo dieťa. Som veľmi povďačná svojmu manželovi, že za svojich slobodných čias kúpil aspoň náš milý jednoizbový bytík, ktorý je ale schopný akceptovať najviac dve osoby.
Takže môžem môj Rebríček budúcnosti prehodnotiť a na prvé miesto dať jednoznačne peniaze a aj na druhé, na tretie, na štvrté ... No a otázka z úvodu je zodpovedaná ... čo vlastne chcem?
Na záver len toľko, zbohom, škola milá ... see you later ... Welcome in England.
Autor: Zuzana Gombarska
