Skôr či neskôr nastane problém s bývaním. Chcú sa osamostatniť. Kto chce bývať vo vlastnom, požiada o hypotéku a zaviaže sa splácať niekoľko stoviek eur mesačne niekoľko desiatok rokov. Byt treba zariadiť, treba platiť účty, poistky, faktúry. K tomu potraviny, cestovné, atď. Povedzme, že dvaja mladí ľudia toto všetko nejako s odretými ušami zvládajú.
Čo však v situácii, keď je na ceste bábätko - či už plánovane, alebo neplánovane? Väčšinu tehotenstva žena ešte zväčša pracuje, príjem rodiny sa nezmení. Pred pôrodom a prvých pár mesiacov po pôrode je jej príjem o niečo nižší, rodinka to už začína cítiť. Treba zohnať potrebné veci. Niečo sa zdedí a podaruje od rodiny a kamarátov, zvyšok sa dokúpi. Príspevok pri narodení to zhruba pokryje. A potom to príde.
Zrazu klesne príjem maminky na cca. 200 Eur. Počet ľudí v domácnosti sa však zvýšil o jedného človiečika. Predtým chodili obaja partneri do práce, doma boli iba večer. Teraz sa elektrina, plyn, kúrenie a voda používajú celý deň. Ako sa to dá zvládnuť? Náklady vyššie, príjmy citeľne nižšie. Vyžiť z mužovho platu sa častokrát nedá.
Ako sa to dá riešiť? Jediná vec, ktorá mi napadá, je ponechanie rodičovského príspevku minimálne na úrovni predchádzajúceho materského príspevku. Prípadne aj vo výške pôvodného platu, resp. vymeriavacieho základu. Samozrejme, špekulanti sa vždy nájdu, preto by som to obmedzil napr. na prvé dve deti. Stojí to za zváženie. Pomoc mladým ľuďom je investícia nielen do nich, ale aj do ich detí.
Týmto chcem vyjadriť obdiv mladým ľuďom, ktorí sú v podobnej situácii (sám som jedným z nich).
autor: Peter Mišák
