Viete si predstaviť sledovanie filmu s titulkami z prvého radu na širokouhlom plátne? Z filmu nemáte nič, pretože celý čas nestíhate čítať titulky, nieto ešte sledovať obraz. Odvtedy si vyberáme iba dabované filmy. Do istého času mali držitelia ŤZP aspoň nejaké zľavy, čo bola určitá satisfakcia za znevýhodnené a nútené miesta v sále.
Prečo však píšem práve po sobotnej návšteve Europa Cinema? Pri kupovaní lístkov mi bolo oznámené, že držitelia ŤZP preukazu už nemajú žiadne extra zľavy. Čo však nasledovalo po vstupe do sály, ma absolútne vyviedlo z miery a rozčúlilo. Všetky sedadlá, počnúc prvým radom, začínali až na schodisku. Od tzv. prízemia ich oddeľovalo železné zábradlie. A tak sme rozčúlene rozmýšľali ako to vyriešiť, aby sme ako pár, sedeli vedľa seba. Jedna možnosť bola sedieť vedľa priateľa na zemi a s vykrúteným krkom sledovať plátno vzdialené od očí asi 4- 5 metrov, alebo ísť požiadať o sedadlo. Našťastie , jeden mladý muž pri pokladni pochopil o čo ide a priniesol mi plastovú stoličku. A tak sme s priateľom sledovali film za tie isté peniaze ako ostatní návštevníci kina, pred železným zábradlím s vykrútenými hlavami. Výborný film nám z časti nahradil zlý pocit z diskriminácie, ale pachuť nespravodlivosti ostala.
Pri odchode som sa chcela rozprávať s niekým kompetentným. Na otázku, či je podľa predpisov takéto rozloženie sedadiel, absolútne neprispôsobené pre vozíčkarov, ma kompetentný s kamennou tvárou, naučeným úsmevom, bez akéhokoľvek pochopenia a snahy pomôcť, presviedčal, že Europa Cinema neporušila žiadne smernice. Prístup do kina je úplne bezbariérový.
A skúšali ste pozerať film z miesta pred prvým radom? Odpoveď znela: „Nie, nemal som na to dôvod."
Prečo nás nikto pred kúpou lístka neupozornil na to, že v sále 3 začína prvý rad až na schodoch ? Mladý arogantný muž len mykol plecami a ešte raz ma ubezpečil, že Europa Cinema neporušila žiadne smernice a preto všetko je v poriadku.
Moja odpoveď: Ja sa teda na tie smernice pozriem, ak je to v poriadku, tak sú smernice chybné !!!
Moja otázka teda znie: Dokedy sa budú vozíčkari a handicapovaní nečinne prizerať, ako sú všade diskriminovaní a ako táto spoločnosť ignoruje ich potreby? Dokedy sa nechajú vytláčať zo spoločenského života ľuďmi so zdravými nohami ale chorou mysľou?
V bežnom živote sa na každom kroku stretávame s tým, že predpisy sa zosúlaďujú so smernicami EÚ, keďže sme jej členom, ale čo sa týka integrácie handicapovaných ľudí do spoločenského života, mám pocit, že žijeme v hlbokom stredoveku. Žiaľ, nie je to len o smerniciach, ale hlavne o myslení a ľudskom prístupe.
autorka: Jana Sučíková
