Tá lipa bola najkrajším stromom v historickom, chránenom parku. Mala oveľa viac ako sto rokov, súmernú košatú korunu, bez jediného suchého konára. Minulú jar nádherne kvitla.
Park na Komenského ulici je pekné miesto v Košiciach. Vidno na ňom, že ho nesadili brigádnici, nasilu, o pracovných sobotách. Neboli to tie najlacnejšie stromy, aké vypestovalo socialistické záhradníctvo, zoradené do zástupov, ale park, kde poznať ruku a srdce jeho tvorcu. Lepšie povedané, bolo poznať.
Popri tej lipe nedávno vysadili akési stromy vo forme aleje lemujúcej chodník. Hnevalo ma to, veď tá lipa je krásny solitér, načo ju obkolesovať inými stromami. Netušil som, že jej dni sú spočítané.
Nikto ju neochránil, ani tie biedne úrady, vraj profesionálna ochrana prírody. To dalo roboty pozvať profesorov až hen zo Zvolena, na konzílium s výsledkom - eutanázia. Profesionálna. Žiadny náznak ochoty ten strom zachrániť. Len rúbať, chytro, po nás potopa, však tam niečo zasadíme...
Dovoľujú si ako zlodeji dreva z Letanoviec. Či skôr, ako ich vrchnosť. Keď nemôžu ukradnúť teplý vzduch, tak si aspoň nakradnú dreva do svojich krbových vložiek.
Tupí? Nevzdelaní? Nekultúrni? Papaláši v európskom meste kultúry.
autor: Vlado Masár
